Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1876-06-25

Roku 1876 dosiahli indiáni svoje najväčšie víťazstvo nad americkou armádou v bitke pri Little Bighorn.

Najväčšie a zároveň posledné víťazstvo pôvodných obyvateľov Ameriky nad ozbrojenými silami Spojených štátov amerických sa dodnes svojím legendárnym statusom vyníma nielen v rámci vojenských dejín, ale vďaka množstvu rôznych a často veľmi farbistých umeleckých zobrazení preniklo do širokého kultúrneho povedomia aj mimo USA.

Na ikonickom obraze poslednej hrdinskej bitky Custerových mužov proti nečakanej indiánskej presile (nečakanej, pretože podplukovník Custer podcenil protivníka, vlastný prieskum i koordináciu svojich slabších a navyše do troch častí – resp. štyroch, lebo aj svoj vlastný prápor rozdelil na dve krídla – rozdrobených síl) už zrejme veľa nezmení ani jej archeologická korektúra. Nedeštruktívny, ale detailný prieskum bojiska archeológmi ešte v 80. rokoch 20. storočia totiž ukázal trochu iný obraz slávnej bitky.

Vo finálnej fáze indiáni určite nekrúžili okolo obkľúčených kavaleristov na koňoch, ale strieľali z krytov a nepozorovane sa snažili priblížiť, aby od protivníkov získali cenný „skalp“. Ich bojovníci sa pomaly blížili vysokou trávou a len občas sa vztýčili, aby na nepriateľa vystrelili. Nízku intenzitu streľby potvrdzuje práve archeologický prieskum, ktorý na mieste Custerovho vrchu zistil len malý počet armádnych nábojníc.

Posledný taktický výpad asi štyridsiatky Custerových mužov na začiatku posledného boja s cieľom vytlačiť protivníka smerom k rieke skončil ich ráznym odrazením a neslávnym pobitím v úžľabine Deep Ravine. Medzitým na vrchu indiáni vystupňovali svoj tlak na zvyšok rozbitého práporu 7. kavalérie a po veľmi krátkom (v trvaní len pár minút), panickom a zúfalom boji ho eliminovali do posledného muža. Žiadny heroický last stand, len krátky a krvavý masaker. Custer samotný prekvapujúco nebol skalpovaný, o jeho konci svedčila len jedna strelná rana v hrudi a druhá v spánku.

Custerov koniec šokoval celú krajinu a stal sa pohnútkou pre ešte tvrdší postup proti indiánom. Armáda vyslala ďalšie jednotky a indiáni sa rozptýlili, pričom niektorí odišli až do Kanady. Postupne sa ale pod tlakom armády (v priebehu poslednej štvrtiny 19. storočia sa armáda stretla s indiánmi vo viac než tisícke menších i rozsiahlejších akciách po celom americkom Západe) a s vedomím, že ďalší odpor nemá zmysel, vzdali a vrátili sa do rezervácií. Nenásilné splynutie kultúr je niečo, na čo v dejinách (zvlášť v dynamicky sa vyvíjajúcich Spojených štátoch amerických 19. storočia) väčšinou nie je veľmi čas.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar