#VtentoDeň: 1944-09-07
#VtentoDeň roku 1944 vrcholili boje o horskú osadu Livov medzi slovenskou 1. pešou divíziou a nemeckými jednotkami
Kľúčovým momentom pre osud Slovenského národného povstania bola strata Východoslovenskej armády, v ktorej boli sústredené tie najlepšie jednotky. Dlhé desaťročia sa to v učebniciach i v populárno-náučnej literatúre opisovalo tak, že sa nechali bez odporu odzbrojiť a internovať nemeckými okupačnými vojskami. Tento mýtus pretrváva, no nie je pravdivý. Nemcom neunikli náznaky príprav SNP a oprávnene pokladali Východoslovenskú armáda za nespoľahlivú. Naplánovali preto vlastnú operáciu Kartoffelernte (Zber zemiakov), ktorej cieľom bolo preventívne zabrániť prechodu slovenskej armády na sovietsku stranu.
Nemci síce bez odporu spacifikovali 2. pešiu divíziu, ktorej veliteľ plukovník Štefan Tatarko sa zachoval veľmi neslávne, no 1. pešiu divíziu sa im odzbrojiť nepodarilo. Veliteľa 1. pešej divízie plukovníka Mikuláš Markus zastihla nemecká invázia vo Svidníku, kde bol na porade s podriadenými veliteľmi. Okamžite poradu ukončil a nariadil všetkým dôstojníkom, aby sa vrátili k svojim jednotkám, kládli okupantom odpor a v najhoršom prípade ustúpili do hôr k partizánom. Tisícky príslušníkov 1. pešej divízie tento rozkaz splnili a začali bojovať. Do 4. septembra zostávalo plukovníkovi Markusovi k dispozícii 3000 vojakov, šesť poľných diel, štyri protitankové kanóny a 55 guľometov. Nemecké jednotky ich na ďalší deň obkľúčili zo všetkých strán a tlačili sa na horskú osadu Livov. Nápor vyvrcholil 7. septembra, keď Nemci po ťažkých bojoch dobyli Livov a Livovskú Hutu. Zdecimovaný oddiel plukovníka Markusa musel ustúpiť ešte vyššie do hôr a na druhý deň sa úplne rozpadol. Časť z tých vojakov, ktorí prežili boje a nepadli do zajatia, sa pokúsila dostať domov. Na povstalecké územie napokon prešlo iba 160 vojakov vrátane plukovníka Markusa. Viac sa dozviete v článku z nášho archívu: https://historylab.sk/druha-svetova-vojna/vzdali-sa-vychodoslovenske-divizie-bez-boja/