Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1862-06-07

Roku 1862 sa v Bratislave narodil nositeľ Nobelovej ceny za fyziku a známy antisemita a nacista Filip Lenard.

Filip Lenard

Philipp Eduard Anton (von) Lenard pochádzal z rodiny rakúskeho obchodníka s vínom, ktorá sa prisťahovala do Bratislavy z Tirolska, v Bratislave na Kozej ulici sa narodil a do svojich 18 rokov aj vyrastal. Väčšinu života potom strávil v Nemecku. Vo svojej mladosti bol Lenard maďarským nacionalistom, neskôr si to však rozmyslel a začal sa považovať za Nemca. Po štúdiu v Budapešti, Viedni pracoval v otcovej vinotéke v Bratislave, potom však pokračoval v štúdiu v Heidelbergu. Pôsobil v Heidelbergu, Vroclave, Aachene a v Kieli, v roku 1913 postavil jeden z najmodernejších a najväčších fyzikálnych ústavov v Nemecku v tom čase, Rádiologický ústav. Viedol ho až do svojho dôchodku v roku 1932. Zomrel 20. mája 1947 v Messelhausene v Nemecku.

Nobelovu cenu za fyziku dostal v roku 1905 za práce o katódových lúčoch a spočiatku si nadšene dopisovali aj s Albertom Einsteinom, ich vzťah sa však čoskoro výrazne zhoršil. Na zhromaždení nemeckých prírodovedcov v Bad Neuheime v roku 1920 argumentoval Lenard proti Einsteinovej teórii relativity, Einstein ho však pred všetkými zosmiešnil. Po konferencii Lenard vystúpil z nemeckej Fyzikálnej spoločnosti a začal sa u neho prejavovať antisemitizmus. Členom tejto podľa neho „židovskej“ spoločnosti zakázal vstup do svojho inštitútu a v júli 1922 Lenard zverejnil tzv. „Napomenutie nemeckým prírodovedcom“, ktoré vyšlo ako predslov k jeho knihe. Išlo o antisemitský text, ktoré tvorilo prelom v jeho živote a odbornej kariéry.

Od tej doby sa antisemitizmus dostal priamo do jeho vedeckých publikácií. Vo svojich textoch podsúval do popredia nacistické idey a terminológiu, ktoré vytvorili nakoniec základný princíp jeho práce. Spoločne s iným nositeľom Nobelovej ceny, Johannesom Starkom, začali budovať hnutie „za árijskú fyziku“, ktoré hlásalo, že jedinú správnu vedu môžu robiť vedci bez rasových „kazov“. Z popredného fyzika sa Lenard zmenil na pseudovedca a pseudopolitika a jedného z najhlasnejších antisemitov vo Weimarskom Nemecku. Aktívne bojoval proti teórii relativity aj Einsteinovi, spochybňoval tiež Röntgenove zásluhy o objav lúčov X (röntgenové žiarenie). Fyziku rozdeľoval na plodnú árijskú, predovšetkým nemeckú, a neplodnú, špekulatívnu židovskú fyziku. Podporoval a od roku 1937 sa priamo ako člen angažoval v NSDAP. Kým v Nemecku je kontroverznou postavou a všetky školy, či ulice, ktoré po ňom boli počas nacistickej vlády pomenované, boli po roku 1945 premenované, v bratislavskej Petržalke po ňom naopak pomenovali ulicu v roku 1991.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar