Subscribe Now

Prihláste sa do nášho newslettera. Každý týždeň od nás dostanete nové články, aktuality a historické novinky, ktoré inde nenájdete. Stačí zadať do formulára svoj e-mail.

* You will receive the latest news and updates on your favorite celebrities!

Trending News

#VtentoDeň: 1939-06-04

Roku 1939 sa v Ružomberku začala vzbura proti ľudáckemu režimu.

Na fotografii je pamätná tabula odhalená pri príležitosti 80. výročia Ružomberskej vzbury, zdroj: https://rmagazin.sk/ruzombercania-si-zivot-vo-svojom-meste-predstavovali-inak/

V Ružomberku veľmi skoro po vyhlásení štátu vzniklo niekoľko odbojových skupín (ako napr. Voskárova skupina, ktorej členmi boli aj žandári, Revolučná mládež Slovenska, vojenská organizácia Mor ho, alebo Danešova skupina). Rozširovali letáky a pomáhali ilegálnej Obrane národa, ktorá chcela po vypuknutí nemecko-poľskej vojny vyvolať celonárodné povstanie a vlastnými silami obnoviť demokraciu a Československo. Plánované povstanie však nakoniec vzniklo živelne a spontánne, keď na 4. júna 1939 gardisti zorganizovali majáles v Hrabove. Vojaci naň nemali prístup, asi 400 z nich sa tam napriek tomu vybralo.

Vzťahy medzi Hlinkovou gardou a ružomberskou vojenskou posádkou pritom neboli nikdy dobré. HG už od marca vysielala pred Kultúrnym domom v Ružomberku denne spravodajstvo, začínajúce pozdravom „Na stráž!“ Vojaci ružomberskej posádky (predovšetkým horský peší pluk 2) na to však odpovedali hromadným „Mor ho!“ Vysielajúci gardisti sa vojakov chvíľu snažili pacifikovať, no vidiac, že to nepôjde, to vzdali a správy prestali vysielať. Pár dní pred majálesom vojaci dokonca vyvesili na kopci nad mestom československú vlajku, ktorú sa gardisti báli zvesiť, pretože vojaci vyhlasovali, že celé okolie podmínovali.
Na majálese sa vojaci usadili vedľa hudby, ktorú neustále prerušovali protifašistickou piesňou U našich kasáreň, ďalší vojaci sa spolu s miestnymi dievčatami postupne presúvali na miesto pre tancujúcich. Hudobníci pochopili, že ide o formu protestu (vojaci to mali zakázané) a tak hrali bez prestávky. Čochvíľa sa medzi vojakmi rozšírila správa že gardisti chcú povolať na pomoc nemecké jednotky zo Žiliny, rozhodli sa preto vyhnať gardistov do lesa. Spustila sa hromadná bitka, počas ktorej vojaci vyhnali gardistov aj funkcionárov Deutsche Partei. Napriek niekoľkým výzvam sa odmietli vrátiť do kasární. Privolaná vojenská pohotovosť pod velením čatára Medveckého a žandári sa pridali na stranu vojakov. Začalo sa aj strieľať, nikto však nebol zranený. Vojaci sa potom vrátili do kasární oslobodiť svojich uväznených kamarátov a okrem iného odpílili vlajku slovenského štátu z nádvoria. Do rána sa časť vojakov vrátila na svoje miesta, časť však odišla do Poľska a pridala sa k formujúcej sa Zahraničnej vojenskej skupiny československej. Potlačenie vzbury potom trvalo až do 6. júna.
Vyšetrovanie označilo za jedného z hlavných organizátorov desiatnika Štefana Kaňkovského, ktorému hrozila poprava. Pod tlakom sa však Kaňkovský vyslobodil, vystrelil na vyšetrovateľa (stihol sa skryť za stôl a nič sa mu nestalo) a namiesto popravy a mučenia radšej zastrelil sám seba. Ďalší spoluorganizátori skončili vo väzení. Jozef Daneš zomrel v Leopoldove len pár hodín pred začiatkom SNP, Bohumil Charvát skončil v koncentračnom tábore, Medvecký dostal 4 roky, odsúdili i ďalších. Režim vzburu zatajoval a označoval ako výtržnosť. Ružomberok však ostal centrom odporu a obnovenie Československej republiky vyhlásil ako prvé okresné mesto už 27. augusta 1944.
Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone
Všetky práva vyhradené. Nesprávnym citovaním a kopírovaním cudzích diel skončíte v prepadlisku dejín alebo ako Youtuber.
Páči sa vám obsah, ktorý tvoríme? Budeme radi, ak nás podporíte na Patreone.
This is default text for notification bar