#VtentoDeň: 1888-06-03
roku 1888 sa narodil významný slovenský politik Ivan Markovič.
Ivan Markovič patril už na začiatku 20. storočia k významným členom mladej generácie slovenských intelektuálov sústredených okolo časopisu Prúdy. V rokoch 1909 až 1914 bol aj šéfredaktorom tohto časopisu. Po tom, ako úspešne ukončil štúdium práva, sa rozhodol v profesii pokračovať a pracoval ako advokátsky koncipient v Budapešti. Zmenu v jeho živote prinieslo vypuknutie prvej svetovej vojny. Ivan Markovič sa zúčastnil bojov na východnom fronte a na jeseň 1914 sa dostal do ruského zajatia. Neskoršie sa stal jedným z organizátorov československých légií v Rusku a od roku 1917 pôsobil ako tajomník Československej národnej rady v Paríži a šéfredaktor novín Československá samostatnosť. Koncom októbra 1918 sa zúčastnil na dôležitej porade predstaviteľov domáceho a zahraničného odboja v Ženeve a po skončení bojov sprevádzal T.G. Masaryka na jeho triumfálnej ceste z Paríža do Prahy.
Po roku 1918 bol jednou z hlavných postáv sociálnodemokratického hnutia na Slovensku. V rokoch 1918-1920 zasadal v Revolučnom národnom zhromaždení a v roku 1920 získal poslanecké kreslo v Národnom zhromaždení. V parlamentných voľbách v roku 1925 svoj mandát neobhájil a do parlamentu sa dostal až po parlamentných voľbách v roku 1929. Svoj mandát si v parlamente udržal až do 25. januára 1939, keď oň prišiel v súvislosti s rozpustením Sociálnodemokratickej strany na autonómnom Slovensku. Markovič patril k podporovateľom idey jednotného československého národa v politickej rovine, chcel však zachovať kultúrnu a jazykovú odlišnosť Slovákov. Po vyhlásení autonómie na jeseň 1938 a faktickom ovľadnutí mocenských pozícii na Slovensku ľudákmi sa Markovič rozhodol presťahovať do Prahy. V roku 1939 tam bol zatknutý gestapom a v septembri 1939 bol deportovaný do Dachau. Konca vojny sa bohužiaľ nedožil – umrel v roku 1944 v koncentračnom tábore Buchenwald.
