Gustáv Husák by sa začiatkom januára tohto roka dožil rovných sto rokov. Tento politik vzostupov a pádov, zastávajúci za svojho života mnohé vysoké štátne funkcie, sa do veľkej politiky dostal v auguste 1944 po vypuknutí Povstania a s výnimkou takmer desaťročného väzenia v nej strávil štyri nasledujúce desaťročia. Aký bol však jeho rodinný pôvod, osobnostný i politický rast a vôbec mladé roky, počas ktorých sa formoval a ktoré predchádzali jeho politickej kariére?

 

 

Detstvo v Dúbravke

Nikodém Husák, otec Gustáva Husáka (Foto: archív T. Černáka)

Gustáv Husák sa narodil v Dúbravke 10. januára 1913 do rodiny Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fratričovej. Pokrstili ho Augustín a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945. Keď mal iba pätnásť mesiacov, jeho matka zomrela na tuberkulózu, a tak starostlivosť o tri deti zostala na otcových pleciach. Okrem malého Augustína musel vychovávať i dve staršie sestry, Katarínu a Štefániu, ktoré práve začali navštevovať ľudovú školu.

Do osudov rodiny však okrem matkinej smrti tragicky zasiahla aj prvá svetová vojna, ktorá vypukla len pár mesiacov po jej predčasnom odchode. Nikodém Husák, podobne ako väčšina chlapov, narukoval a celú starostlivosť o deti tak prebrala babka. Nie je ťažké si predstaviť, ako sa rodine bez otca žilo počas štyroch vojnových rokov, ktoré so sebou priniesli iba chudobu a hlad. Jediným šťastím bolo, že sa Nikodém Husák z frontov vrátil, i keď poznačený zranením, a teda ako invalid. S prácou v kameňolome či vo vápenke, kde si predtým zarábal na živobytie, bol koniec. Navyše sa po krátkom čase znovu oženil s vdovou Máriou Vilemovou, ktorá si do manželstva priniesla ďalšie dve deti. V roku 1922 pribudol ešte syn Štefan, a tak sa v malom dúbravskom domčeku tiesnilo spolu s babkou deväť ľudí.

Československé štátne reálne gymnázium v Bratislave (dnes gym. Grösslingová)

Budúci prezident teda pochádzal so sociálne slabého prostredia slovenského vidieka a na tomto konštatovaní nič nemení ani fakt, že jeho otec bol členom obecného zastupiteľstva a istý čas aj starostom Dúbravky. V prípade Gustáva Husáka sa nedostatok financií prejavil napríklad pri rozhodovaní, čo s chlapcom ďalej po skončení ľudovej školy. Dúbravský farár i triedny učiteľ intenzívne prehovárali Nikodéma Husáka, aby dal syna na ďalšie štúdiá, ale ten o tom nechcel ani počuť. Predstavoval si, že malý Gusto zostane doma a bude pomáhať na gazdovstve. Odchod do Bratislavy na gymnázium by tiež predstavoval pre rodinu značnú záťaž. Až na príhovor spomenutých dúbravských autorít, ktorí si všimli chlapcovo veľké nadanie a inteligenciu, sa Nikodém Husák nakoniec podvolil.

 

Gymnazista v Bratislave

Od školského roka 1925/26 sa tak Augustín Husák stal žiakom Československého štátneho reálneho gymnázia v Bratislave. V slovenskom hlavnom meste ho čakal dovtedy nepoznaný svet, ktorý otvoril chlapcovi z vidieka pestrú škálu možností. Prvé roky však na ne nemal veľmi čas, keďže do gymnázia musel denne dochádzať a zároveň poctivo študovať. Husák ale s učením problémy nemal. Každý školský rok bol vyznamenaný a pravidelne poberal najrôznejšie štipendiá. Okrem toho si privyrábal aj doučovaním bohatých detí a letnými brigádami.

Práve v Bratislave si Husák i na vlastnom príklade začal všímať veľké sociálne rozdiely v spoločnosti a zamýšľať sa nad ich príčinami. Riešenie nachádzal v socializme, s ktorým sa postupne zoznamoval a čoraz viac mu tiež imponovala politika komunistickej strany, ponúkajúca radikálne a rýchle riešenia.

G. Husák ako študent Masarykovho čs. štátneho reálneho gymnázia v Bratislave, v hornom rade 2. zľava (Foto: archív T. Černáka)

V roku 1929 po príchode na internát sa Husák zoznámil so staršími kolegami rovnakého politického názoru, ktorí mu posúvali marxistickú literatúru, či s ním chodievali na tajné komunistické školenia po bytoch. Následne sa Husák pridal do Komunistického zväzu mládeže (Komsomol), pričom veľmi opatrne propagoval ľavicové myšlienky aj na pôde svojho gymnázia. Stredoškolákom sa totiž v tom čase politická činnosť prísne zakazovala. Husák sa na gymnáziu angažoval v rámci Vlčkovho vzdelávacieho krúžku, ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov a patril medzi najlepšie krúžky svojho druhu v ČSR. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizátorské schopnosti i veľkú ambicióznosť. Tajne pritom získaval spolužiakov pre idey socializmu a sám sa napriek riziku zúčastňoval akcií organizovaných komunistickou stranou. Keď po maturite, ktorú zvládol s vyznamenaním, nastúpil Husák v septembri 1933 na Právnickú fakultu UK, mohol sa už oficiálne stať členom KSČ.

Študentský líder

Gustáv Husák (v strede) s kamarátmi pred internátom na vtedajšej Prayovej ulici (Foto: archív T. Černáka)

Univerzitné štúdiá znamenali pre Gustáva Husáka prvé priame dotyky s aktívnou politikou. Ihneď po príchode na fakultu sa zapojil do študentského života, čo znamenalo, že sa angažoval v najrôznejších študentských spolkoch. Spomenúť treba spolok Právnik, Spolok socialistických akademikov (SSA), neskôr Spolok podunajských akademikov a, samozrejme,  Zväz slovenského študentstva (ZSŠ), kde to dotiahol až na funkciu podpredsedu. Husák sa stal známym študentským lídrom a rešpektovanou študentskou osobnosťou v rámci celej ČSR, ktorú uznávali aj akademici stojaci na opačnej strane politického spektra.

Zaslúžil sa o zlepšenie sociálneho postavenia študentstva, organizoval zbierky šatstva, obuvi alebo bojoval za zníženie vysokoškolských poplatkov. Netreba tiež zabúdať na Husákovu účasť v akcii za dobudovanie slovenskej techniky, teda prvej Vysokej školy technickej. V jej akčnom výbore bol Husák jediným zástupcom študentov. Široký intelektuálsky záber dokazoval taktiež v množstvách článkov, prednášok i diskusií a dostal sa až na medzinárodné konferencie do Francúzska a do Veľkej Británie.

Mladý Gustáv Husák (Foto: Múzeum Slovenského národného povstania)

Gustáv Husák sa v polovici 30. rokov zaradil k druhej generácii davistov, teda vlastne k nasledovníkom Vladimíra Clementisa či Laca Novomeského. Obaja sa stali jeho priateľmi, ktorých si vážil a rešpektoval. Pod ich vplyvom Husák založil časopis Šíp a dokázal pozdvihnúť SSA na úroveň rešpektovaného spolku, ktorého členovia zastávali dôležité funkcie v ZSŠ. Mladí socialisti dokázali pri prebojúvaní svojej koncepcie nájsť spoločnú reč s ľavou časťou agrárnikov i sociálnych demokratov a prelomiť tak ľudácko-národniarsky blok v ZSŠ. Okrem toho Husák organizoval protifašistické a protivojnové vystúpenia a zúčastňoval sa manifestácií KSČ po celom Slovensku. V tomto období už plne žil politikou, ktorá bola preňho prvoradá, i keď štúdium rozhodne nezanedbával. Husák sa tiež vyznačoval radikálnymi názormi a v polemikách s protivníkmi si nezvykol  brať servítku pred ústa.

Prvé lásky

Gustáv Husák so ženou Magdou

Študentské roky Gustáva Husáka ale nepozostávali iba z politickej činnosti a osvojovania si právnych vied. Ako každý iný mladý človek, aj on mal svoj osobný život, do ktorého vstúpila v polovici 30. rokov o tri roky mladšia študentka banskobystrického gymnázia Magda Lokvencová. Stala sa jeho najväčšou životnou láskou a 1. septembra 1938 i zákonitou manželkou. Husák ju spoznal počas prednášky, ktorú mal v Banskej Bystrici pre stredoškolákov, pričom sa z prvotných vzájomných sympatií postupne vyvinul vzťah, ktorý mu mnohí kolegovia ticho závideli. Magda bola totiž veľmi pekná a najmä inteligentná mladá dáma pochádzajúca z úplne iného prostredia než Husák. Lokvencovej otec pracoval ako správca vojenského veľkostatku v Horných Motešiciach a svojim trom deťom doprial najlepšiu výchovu i vzdelanie. Vďaka tomu sa z Magdy stala emancipovaná dáma.

Išlo po každej stránke o vzťah dvoch mimoriadne silných osobností. Magda sa, podobne ako Husák, tiež zaujímala o politiku a inklinovala k ľavicovému hnutiu. Najradšej by sa však bola venovala divadlu a umeniu vôbec, ktorým bola opantaná. Z pragmatických dôvodov a možno i kvôli Husákovi si ale vybrala štúdium práva v Bratislave.

 

Prvé vojnové roky

Vladimír Clementis

V mimoriadne turbulentnom roku 1938 sa stal Husák doktorom práv, uzavrel manželstvo a vydal sa na cestu advokátskeho koncipienta u svojho priateľa Vladimíra Clementisa. To všetko v čase, keď na ČSR dopadla tragédia v podobe Mníchovskej dohody i Viedenskej arbitráže. Na Slovensku bola vyhlásená autonómia, moc prevzala HSĽS a nová vláda po krátkom čase pozastavila činnosť KSČ. Pre komunistov nastalo ťažké obdobie spojené s prechodom do ilegality. Husák však okrem predvolania na políciu v súvislosti so zákazom SSA nebol nijakým spôsobom obmedzovaný a pokojne si mohol vykonávať svoje povolanie ďalej. A to aj po vyhlásení samostatného Slovenska.

Na jar 1939 sa síce utvorila samostatná ilegálna Komunistická strana Slovenska, v rámci ktorej bol Husák poverený prácou medzi vysokoškolákmi a inteligenciou v Bratislave, ale na jeho zamestnanie a postavenie to nemalo nijaký vplyv. Stále pracoval ako advokátsky koncipient, od roku 1940 dokonca žil vo vile po zosnulom spisovateľovi Jozefovi Gregorovi- Tajovskom a pomaly ale isto strácal dôveru vedúcich funkcionárov strany. Okrem spôsobu života, ktorý neskôr nazývali ,,veľkopanský“, Husákovi vyčítali neochotu riskovať, aktívne pracovať pre stranu, aj vzťah ku Clementisovi, ktorý si dovolil kritizovať sovietsko-nemecký pakt o neútočení.

Gustáv Husák (Foto: Múzeum Slovenského národného povstania)

Husák skutočne nemal záujem zbytočne riskovať, najmä v čase, keď Nemci víťazili na všetkých frontoch a domáci režim bol stabilizovaný. Pokladal rôzne letákové akcie, provokácie či iné ,,hrdinstvá“ za kontraproduktívne. Navyše, so ,,starými robotníckymi boľševikmi“ vo vedení KSS, ktorí neustále prejavovali svoju averziu voči intelektuálom, si ani nemal veľmi čo povedať. Oni mu nedôverovali  a rovnako Husák mal voči nim výhrady.Tak sa stalo, že koncom roka 1940 sa Husák ocitol mimo ilegálnej KSS a vrátil sa do nej až v lete 1943. Medzitým stihol spolu s inými komunistami − intelektuálmi – absolvovať vynútený zájazd na Ukrajinu, ktorý ich mal podľa predstáv ministra vnútra Alexandra Macha presvedčiť o zločinoch boľševizmu.

Laco Novomestský

Husák sa taktiež dostal niekoľkokrát do väzby, ale len preventívne, a vďaka intervenciám svojich vplyvných známych (Imrich Karvaš, Pavol Čarnogurský) bol vždy prepustený na slobodu. V roku 1942 sa Husák stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov, čo bola významná i dobre platená funkcia. Vo svojej prenajatej vile pravidelne organizoval stretnutia ľavicových intelektuálov, zamestnaných zväčša na podobne lukratívnych miestach ako on sám. Tajná polícia ich stretnutia starostlivo monitorovala, ale zároveň dobre vedela, že ,,oni žiadne bomby klásť nebudú“. Už z 30. rokov si totiž niesli prezývku ,,salónni komunisti“.

Husákov návrat a znovu zapojenie do práce v ilegálnej KSS malo svoju logickú príčinu. Keď totiž v auguste 1943 prišiel Karol Šmidke tajne z Moskvy na Slovensko, nenašiel na slobode takmer žiadneho významného funkcionára strany. Po jarnom rozsiahlom zatýkaní boli totiž všetci vo väzení, a tak do nového, v poradí už piateho ÚV KSS pribral práve Gustáva Husáka a Laca Novomeského, ktorí žili a pracovali legálne. Obaja mali kontakty tak na vysoké politické miesta vládnuceho režimu, ako aj na nekomunistické zložky odboja. Podľa inštrukcií moskovského vedenia KSČ mali slovenskí komunisti spolupracovať so všetkými protifašistickými skupinami a túto úlohu vedeli Husák i Novomeský splniť nepochybne lepšie než ich predchodcovia. Spojili sa s bývalými agrárnikmi Jozefom Letrichom a Jánom Ursínym, pričom výsledkom ich vzájomných stretnutí a rokovaní sa v decembri 1943 stala známa Vianočná dohoda. Organizovanie Povstania sa tak mohlo začať.

Použitá literatúra

Obrazová príloha: T. Černák, Múzeum SNP v Banskej Bystrici, www.wikipedia.org 

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Absolvoval odbor história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (2008 - Mgr., 2009 - PhDr.) a interné doktorandské štúdium na Historickom ústave SAV (2014 – PhD.) Od roku 2018 pracuje ako odborný asistent na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými dejinami 20. storočia, najmä po roku 1945 a dejinami KSS a KSČ, jej vedúcich predstaviteľov a osobnosťou Gustáva Husáka. Zaoberá sa tiež históriou slovenského a česko-slovenského futbalu a najmä vplyvom politiky na futbal počas komunistického režimu. Je autorom alebo spoluautorom kníh Husák: Mladé roky Gustáva Husáka 1913 – 1938, Husák: V odboji a SNP 1938 – 1945, Husák. Vrcholy a pády 1945-1951. Tiež autor alebo spoluautor viacerých kníh z dejín slovenského a česko-slovenského futbalu zakladateľom Edície Belasé legendy o najvýznamnejších už nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava, v ktorej doteraz napísal osem publikácií. Publikoval tiež desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov.