Jordánska Petra je stále plná prekvapení. Archeologička Sarah H. Parcaková z Alabamskej univerzity v americkom Birminghame ohlásila objavenie ohromnej stavby v priestoroch archeologického parku v Petre – svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Pomohli jej v tom satelitné snímky, drony a Google Earth. Spolu s Christopherom Tuttleom objav popisujú v štúdii amerického časopisu Bulletin of the American Schools of Oriental Research.

Skalné mesto

Prístup do Petry, tzv. siq, je dlhý jeden kilometer
Prístup do Petry, tzv. siq, je dlhý jeden kilometer

Petra, v preklade „skala“,  je mesto vytesané do kameňa. Mäkký a poddajný pieskovec dal vzniknúť unikátnym stavbám starým viac ako 2000 rokov. Petra bola hlavným mestom kráľovstva arabských Nabatejcov a svoju najväčšiu slávu zažívala v 1. a v polovici 2. storočiapred n. l. Pôvodne slúžila ako pohrebisko, neskôr pribudli domy, chrámy či veľký amfiteáter.  Mesto leží v Šarských horách a je dokonalé ukryté pred okolitým svetom. Nabatejci ťažili z polohy svojho kráľovstva. Ovládli obchod s korením na ceste z Arabského polostrova smerujúci do Stredomoria. Keď Alexander Veľký dobyl mesto Gaza, vtedy bohatý prístav, našiel v ňom obrovské zásoby kadidla a korenia, ktoré sem dovážali karavány práve od Nabatejcov. Z týchto zásob poslal Alexander malú časť do Macedónie. Tvorilo ju 100 talentov (1 talent približne 30kg) myrhy a 13,7 tony kadidla. Jeden z Alexandrových generálov a neskôr historik Hieronymus z Kardie si už vtedy všimol schopnosť „barbarov“, ako nazýval Nabatejcov, stavať ohromné zásobníky vody a vodné kanály. Tie im umožňovali prežiť v nehostinnej púšti a podnikať cesty na veľké vzdialenosti. V samotnej Petre sú  archeológmi odkryté a dnes viditeľné časti veľkého akvaduktu, ktorý privádzal vodu do mesta z niekoľkokilometrovej diaľky. V čase najväčšiho rozkvetu žilo v hlavnom meste kráľovstva Nabatejcov približe tridsaťtisíc ľudí. Dnes navštívi archeopark Petra v Jordánsku viac ako pol milióna turistov ročne.

Tajomstvo zasypané pieskom

Archeológovia skúmajú Petru už niekoľko storočí, no dodnes si neznámy útvar nikto nevšimol. Ako je to možné? „Presne to sa pýtam sama seba, vysvetľuje Sarah H. Parcakováv rozhovore pre americké rádio NPR:„…je položená na planine. A je dostatočne prekrytá, takže keď cez ňu kráčate a ak neviete presne čo hľadáte, ľahko ju miniete.“ V spomínanej štúdii opisujú Christopher Tuttle a Sarah Parcaková stavbu ako niečo, čo sa tu všetkým po celý čas „ukrývalo priamo pred očami“. Podľa prvých odhadov je stavba dlhá asi 56 metrov a široká 49 metrov. Na základe povrchových zberov úlomkov keramiky ju datujú do polovice 2.storočia pred n. l. Väčšia stavba v sebe ukrýva ďalšiu menšiu, ktorá mala na strane stĺporadie a pravdepodobne masívne schodisko.

Sarah H. Parcak, v roku 2016 získala cenu TED, ktorá má hdonotu 1 milión dolárov
Sarah H. Parcak, v roku 2016 získala cenu TED, ktorá má hdonotu 1 milión dolárov

Tuttle a Parcaková sa domnievajú, že stavba mala ceremoniálny charakter. „Nie sme si istí. Na základe jej veľkosti vieme, že musela plniť nejakú verejnú funkciu, potencionálne má náboženský či rituálny charakter. Jednoducho nevieme. Bude si to vyžadovať ďalši vykopávky.“ popisuje Sarah H. Parcaková. „Vieme len, že je to veľké, významné a dôležité.“ Na základe tvaru, veľkosti, orientácie stavby a jej polohy je to jedinečná stavba v skalnom meste. „Množstvo úsilia, ktoré museli na stavbu tohto druhu vynaložiť, je ohromujúce, napriek tomu je ústredná budova sama o sebe celkom malá. Stavba je postavená relatívne blízko centra starovekého mesta, ale zároveň na mieste, kde nie je zrejmý ľahký prístup. Prepojenosť bola obmedzená,“ píšu vo svojej štúdii Parcaková a Tuttle. Mnohé zo záhad sa snáď podarí vyriešiť počas vykopávok, ktoré sa plánujú v nasledujúcom roku.

Nedeštruktívna archeológia

Satelitné snímky nálezu, ku ktorému dopomohol aj Google Earth
Satelitné snímky nálezu, ku ktorému dopomohol aj Google Earth

Americká archeologička, ktorú zvyknú kolegovia prezývať moderný Indiana Jones, je známa používaním satelitných snímokpri objavovaní nových nálezísk na Blízkom východe. Medzi rokmi 2003 a 2004 takto identifikovala 132 možných archeologických lokalít. Tento prístup významne znižuje finančné aj časové náklady pri práci archeológa. Umožňuje odborníkom vyhľadať a vyhodnotiť archeologický prameň bez realizácie deštruktívneho zásahu do terénu. Má svoj význam pri archeologickej prospekcii, t. j. pri identifikovaní možných miest, spravidla väčších priestorových celkov, kde sa tím archeológov následne vyberie vykonať podrobnejší prieskum. V mnohých prípadoch výkopy úplne vylúči. Dôležitý je aj etický rozmer. Letecká prospekcia či satelitné snímkovanie umožňujú „prezieravejší a šetrnejší prístup k archeologickému dedičstvu,“ píše Martin Kuna z archeologického ústavu AV ČRv publikácii venujúcej sa týmto metódam.

K objavu neznámeho útvaru v Petre priviedla Sarah H. Parcakovú zvedavosť: „Najprv som si prezrela Petru len preto, že som ju predtým nikdy neskúmala. Chcela som spoznaťpovrch a reliéf krajiny. Použila som Google Earth len na to, aby som sa pozrela, čo tam vlastne je, ako to vyzerá na satelitných snímkach. A potom som začala spracúvať tie obrázky a hľadať tvary, ktoré nemôžu byť vytorené prírodou– čiže štvorce, obdĺžniky a rovné čiary…a zrazu sa predo mnou objavil tento obdĺžnik.“ Mnohé takto objavené štruktúry sa zaevidujú s tým, že na základe predchádzajúcich výskumov je lokalita dobre známa, dá sa predpokladať tvar, funkcia aj dôležitosť objektu a ďalší výkop nie je potrebný.„Najprv som si to nepripustila, som velmi skeptická. Ale potom som si povedala, že sa nič nestane, ak sa o objav podelím s Chrisom a jeho tímom. A keď prišli s výsledkami, úplne ma to ohromilo.“ priznáva Sarah H. Parcaková. Mnohí archeológovia a špecialisti pracujúci v Petre jej teraz píšu, že na tom mieste boli, skúmali, ale nenašli nič výnimočné. Je to ďalší dôkaz o dôležitosti metód nedeštruktívnej archeológie.„Ukazuje sa, že niekedy sa potrebujete zastaviť, stiahnúť a pozrieť sa na to z vtáčej perspektívy. Získať nový pohľad, ak si nie ste istí,“ dodáva Sarah H. Parcaková.

Použitá literatúra:

  • Parcak, S./Tuttle, Ch.: The Discovery of a New Monumental Structure at Petra, Jordan, Using WorldView-1 and WorldView-2 Satellite Imagery. Bulletin of the American Schools of OrientalResearch375, 2016, 35 – 51.
  • Taylor, J.: Petra and the Lost Kingdom of the Nabateans. London 2002.
  • Kuna M. a kol.: Nedestruktivní Archeologie. Praha 2004.

 

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: wikipedia.org, Nationalgeographic.com

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa zameral na Blízky východ a dejiny islamu. Ďalej študoval na European Institute for Jewish Studies in Sweden (Európsky inštitút pre židovské štúdiá vo Švédsku) aj na International School for Holocaust Studies (Medzinárodná škola pre výskum holokaustu) pri Jad Vašem v Jeruzaleme. V roku 2019 obhájil titul M.A. na Hochschule für Jüdische Studien (Vysoká škola pre židovské štúdiá) v nemeckom Heidelbergu. V súčasnosti pôsobí ako interný doktorand v Historickom ústave SAV.