Nefertiti.

Začiatkom mája oznámil generálny tajomník najvyššej rady pre správu pamiatok Dr. Mostafa Waziry, že v Tutanchamónovej hrobke nie sú skryté žiadne tajné miestnosti. Výsledky talianskeho tímu z tretieho radarového skenovania stien hrobky kráľa Tutanchamóna (KV62) (King’s Valley – tzv. Údolie kráľov, pozn. autorky) indikujú, že steny nevykazujú žiadne známky ďalších dverí alebo tajných miestností.

 

Hlavnou úlohou v poradí už tretieho skenovania (GPR – Ground Penetrating Radar) bolo ukončiť debaty o predošlých kontroverzných vyhláseniach spôsobených odlišnými výsledkami vedcov japonského a amerického tímu. Tí sa pokúšali potvrdiť alebo vyvrátiť teóriu britského egyptológa Nicholasa Reevesa z roku 2015 o tom, čo sa skrýva za severnou a západnou stenou hrobky mladého kráľa Tutanchamóna.

Reevesova teória

V roku 2015 vyšiel článok Nicholasa Reevesa „The Burial of Nefertiti?“, v ktorom si autor všíma detaily pohrebnej výbavy mladého kráľa Tutanchamóna a ich podobnosť s vyobrazeniami kráľovnej Nefertiti. Jeho postrehy ho viedli k tomu, aby vyhlásil, že za stenami Tutanchamónovej hrobky by sa mala nachádzať ďalšia pomerne malá hrobka s pozostatkami tejto kráľovnej. Po preskúmaní detailných skenov pohrebnej komory Tutanchamóna si Reeves všimol niečo, čo sa mu javilo ako nejasné stopy po dverách pod vrstvami omietky, preto sa rozhodol nechať hrobku preskúmať. Do karát mu nahrával aj fakt, že pozostatky Nefertiti či jej pohrebného vybavenia neboli nikdy objavené alebo aspoň nie s určitosťou identifikované. Publikovanie Reevesovej objavnej teórie, ktorú najskôr potvrdzovali aj prvé skeny, spôsobilo, že egyptskí odborníci dávali objaveniu ďalších miestností za stenou známej 3000-ročnej hrobky kráľa Tutanchamóna až 90 % šancu. Opak sa však stal pravdou.

Taliansky geofyzikálny výskum povedal konečné „nie“

Výskumný tím premeriava steny hrobky.

S cieľom vyriešiť nejasnosti dvoch predchádzajúcich výskumov a dospieť k jasnej odpovedi zorganizovalo Ministerstvo pre správu pamiatok v roku 2016 konferenciu, ktorej sa zúčastnila skupina geofyzikov, archeológov a egyptológov. Tí sa zhodli na potrebe uskutočniť tretí GPR sken s použitím iných technológií, ako sa aplikovali doteraz, aby sa už raz a navždy dospelo ku konečného záveru. Šéf talianskeho tímu Dr. Francesco Porcelli z Polytechnickej Univerzity v Turíne predniesol všetky detaily a analýzy štúdií tretieho radaru (GPR – Ground Penetrating Radar) na Štvrtej Tutanchamónovej medzinárodnej konferencii. Výsledky spracoval už vo februári 2018 jeho tím zložený z expertov už spomínanej univerzity a z dvoch súkromných geofyzikálnych firiem Geostudi Astier (Livorno) a 3DGeoimaging (Turín). Podľa ich záverov, ktoré predložili Stálej rade pre staroveké egyptské pamiatky na Ministerstve pre správu pamiatok, boli steny skenované vertikálne i horizontálne s veľmi hustým priestorovým odberom vzoriek. Taktiež sa použila aj dvojitá polarizácia antény s vysielaním a prijímaním dipólov, ktoré sú ortogonálne aj paralelné so smerom snímania. Zistenia sú nasledovné: Žiadne výrazné prerušenia spôsobené prechodom z prírodnej horniny do umelo vytvorených stien sa radarmi GPR nedokázali a ani sa nenašli žiadne dôkazy o zárubniach alebo o prahoch dverí. Rovnako radarogramy nevykazujú žiadnu prítomnosť rovinných reflektorov, ktoré by sme mohli interpretovať ako steny komôr alebo prázdne priestory za nástennými maľbami KV62 pohrebnej komory. „Dospeli sme teda k záveru, že podľa GPR dát môžeme takmer s úplnou istotou vyvrátiť existenciu akýchkoľvek skrytých komôr alebo chodieb spojených s hrobkou kráľa Tutanchamóna,“ dodal Dr. Porcelli.

Vyzerá to teda tak, že Tutanchamónova hrobka už dávno vydala všetky svoje tajomstvá. Preto si na nové objavy vrátane kráľovnej Nefertiti budeme musieť ešte počkať.

Literatúra:

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: Luxor Times

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudovala egyptológiu na Swansea University vo Walese. V rámci štúdia, vedeckej činnosti a svojich viacerých článkov uverejnených v rôznych vedecko-popularizačných časopisoch sa venuje predovšetkým hieroglyfickým textom, egyptskej epigrafike a literatúre ako aj dejinám a umeniu Novej ríše.