Život v Žiline v zrkadle mestskej knihy

Na Slovensku sa nám zachovala jedinečná pamiatka − Žilinská mestská kniha (ŽMK). Jedinečná je z niekoľkých hľadísk. Veľkú radosť z nej majú jazykovedci, pretože môžu vďaka knihe skúmať vývoj nielen slovenského, ale i českého jazyka. Právnici s jej pomocou  rozoberajú vývoj práva a právnej terminológie. No a v neposlednom rade sú tu historici, ktorí sa vďaka nej môžu dozvedieť o fungovaní správy slobodného kráľovského mesta a o rôznych majetkovo-právnych vzťahov slobodných Žilinčanov.

Žilinská mestská (niektorí bádatelia ju označujú aj ako právna) kniha pozostáva z troch častí. Prvú časť tvorí text magdeburského mestského práva, ktorý si Žilinčania zhotovili odpísaním nariadení od  slobodného kráľovského mesta Krupiny asi v roku 1379. Pod vplyvom narastania používania pôvodného domáceho jazyka  popri nemčine a latinčine požiadal v roku 1473 žilinský richtár Václav Pangrác Václava z Kroměříža o preklad. Tak vznikol preklad magdeburského práva do slovakizovanej češtiny. Okrem samotného prekladu obsahuje Žilinská mestská kniha i rôzne záznamy týkajúce sa súdnych sporov a dedenia z rokov 1380 − 1561 v latinčine, v nemčine a od roku 1451 v slovakizovanej češtine.

V poslednom období sa objavili dve publikácie, ktoré sú venované tomuto prameňu. R. Kuchár vydal v roku 2009  jej novú edíciu pod názvom Žilinská právna kniha : Preklad magdeburského práva, zápisy právnych úkonov žilinských mešťanov. O dva roky neskôr sa objavila publikácia historika M. Badu, ktorej venujeme túto recenziu.

V útlej knižke sa historik Michal Bada pokúsil z prekladu magdeburského práva a zo záznamov, ktoré sa nám zachovali vo ŽMK, pootvoriť dvere do života neskorostredovekých Žilinčanov. Drobnú knižku by sme mohli rozdeliť na dve časti. V prvej časti sa autor v troch kapitolách snažil čitateľom priblížiť vznik a vývoj magdeburského mestského práva, jeho príchod a udomácnenie na území dnešného Slovenska a jeho začlenenie do mestského práva Žiliny (pôvodne sa Žilina riadila těšínskym mestským právom). Veľmi stručne opísal históriu prekladu magdeburského práva do slovakizovanej češtiny. V tejto časti čitateľov možno zarazí fakt, že mnohé štúdie, s ktorými autor pracoval a citoval ich, nie sú práve najaktuálnejšie, pretože pochádzajú z 30.  až a 60. rokov 20. storočia. Znamená to, že témou mestských práv stredovekých miest sa u nás takmer nik nezaoberal?

Druhú časť knihy tvoria kapitoly, v ktorých už autor vychádzal priamo zo Žilinskej mestskej knihy a v ktorých sa snažil oboznámiť čitateľov s bežným chodom mesta. M. Bada sa zameral na štyri okruhy: správu mesta, hospodárstvo, dedičné právo a postavenie žien v mestskom práve Žiliny. V kapitole venujúcej sa správe mesta a jej predstaviteľom analyzoval na podklade zápisov v mestskej knihe postavenie richtára, jeho právomoci a povinnosti. Zaujímavosťou je, že v Žiline bola funkcia richtára či purgmistra, ako sa objavuje v záznamoch, dedičná, ale zároveň sa dala aj predať či kúpiť (s. 40). Dôležitou úlohou richtára bolo najmä súdiť spory obyvateľov mesta. Okrem funkcie richtára venoval autor pozornosť i úradu boženíka – člena mestskej rady – práve pri súdnych sporoch. Tu je tiež zaujímavé, že aj táto funkcia bola v Žiline dedičná. Obidva úrady − richtára a boženíka − boli platené z pokút a zo súdnych poplatkov. K fungovaniu mesta boli potrebné aj ďalšie zamestnania, ktoré boli financované mestskou radou. M. Bada uvádza mestského hajtmana, pisára a učiteľa.

Vďaka zápisom z rozhodnutí v súdnych sporoch v ŽMK dostávajú historici priestor spoznávať nielen materiálny svet obyvateľov mesta, ale aj hodnotu jednotlivých drobných artefaktov i nehnuteľného majetku. M. Bada uvádza niekoľko zápisov týkajúcich sa spôsobu nakladania s majetkom. Zo záznamov sa historici dozvedajú i o hospodárskych kontaktoch mešťanov, a tým aj o hospodárskom postavení stredovekej Žiliny v rámci obchodného priestoru strednej Európy.

Najväčšiu pozornosť venoval M. Bada dvom okruhom − trestnému a dedičskému právu, a právnemu postaveniu žien a ich rodín. Autor sa na podklade mnohých záznamov pokúsil opísať právne postavenie mešťaniek. Žilinské magdeburské právo obsahuje mnoho ustanovení usmerňujúcich rodinné právo. Tieto informácie sú veľmi dôležité pre štúdium rodiny a rodinných vzťahov v mestskom prostredí, ktoré sú u nás zatiaľ stále nepreskúmané. Škoda, že sa autor nevenoval rodine a spôsobe dedenia vo všeobecnejších (kultúrno-antropologických) súvislostiach (por. Goody 2006) a v kontexte nových poznatkov o stredovekej rodine (por. napr. Mitterauer 2003).

Autor prispôsobil text výlučne odbornej verejnosti. Čitatelia bez historického vzdelania by privítali podrobnejšie vysvetlenie a ujasnenie niektorých termínov, napr. boženík, pri ktorom sa objavujú rôzne vysvetlenia  (ale v podstate ide stále o člena mestskej rady). Rozhodne je však potrebné takúto publikáciu privítať a dúfať, že ju autor v budúcnosti rozšíri a priblíži širšiemu okruhu čitateľov. Veď história je nevšedná a pritom nám neustále prezrádza, že mnohé javy a starosti sa neustále opakujú…

Použitá literatúra

  • Goody, J.: Proměny rodiny v evropské historii. Historicko-antropologická esej. Praha 2006.
  • Mitterauer, M.: Warum Europa? Mittelalterliche Grundlagen eines Sonderwegs. München 2003.

Michal Bada: Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy. Každodennosť Žilinčanov na základe analýzy zápisov Žilinskej mestskej knihy na prelome stredoveku a novoveku. Veda : Bratislava 2011.138 strán, brožovaná väzba. ISBN 9788022411820.

Obrazová príloha: Veda

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Študovala archeológiu a históriu na FF Univerzity Karlovy v Prahe. Zaoberá sa najmä včasným stredovekom − chronológiou ženského šperku 8. až 10. storočia, rodinou a spoločenským postavením detí a žien a otázkami šírenia kresťanstva. Pracuje externe pre Centrum medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.