„Generálporučík Gallas si na bojovom poli počínal výrazne efektívnejšie. Iste, čo sa týka počtu vojakov, bol v presile. Zmiešané zbory však vhodne nasadil do defenzívy, s posilami manévroval podľa potreby, rezervy vyslal do boja v pravý čas a vyznamenal sa pohyblivým vedením boja do takej miery, akú ponúkali dobové komunikačné prostriedky.“ (Rebitsch 2013, s. 78)

Bitka opísaná v krátkom úryvku sa odohrala 5. a 6. septembra 1634 pri švábskom meste Nördlingen a právom je zaradená medzi jedno z najdôležitejších vojenských zápolení tridsaťročnej vojny. Dva roky po heroickom víťazstve pri Lützene stáli protestantské oddiely, poznačené stratou švédskeho kráľa Gustáva Adolfa II., ktorý za slávny triumf zaplatil životom, znova proti katolíckej armáde, a tentoraz sa im vojenské šťastie otočilo. Takmer bezchybným počínaním sa o to pričinil neformálny vrchný veliteľ katolíckej armády Matthias Gallas.

Napriek postaveniu v najvyšších kruhoch i osobnému vzťahu k Albrechtovi z Valdštejna však ostávala osobnosť Matthiasa Gallasa dlhý čas mimo záujem historikov. Nájsť objektívnu a hĺbkovú analýzu života tridentského rodáka bolo v podstate nemožné. Prázdne miesto sa rozhodol zaplniť rakúsky historik Robert Rebitsch a hneď v úvode možno konštatovať, že sa tejto úlohy zhostil komplexne a svedomito.

Monografia spĺňa najprísnejšie kritériá kladené na vedecký text. V Innsbrucku pôsobiaci historik pracoval s úctyhodným počtom archívnych materiálov uložených nielen v Gallasovom rodnom Tridente, ale tiež vo Viedni, Vatikáne, Nördlingene či v Litoměřiciach. O dôkladnom štúdiu sekundárnej literatúry svedčí bibliografický zoznam čítajúci niekoľko desiatok strán. Dôkazom, že siahodlhý zoznam nie je len účelovým prvkom, ale skutočne pevným základom práce, je potom poznámkový aparát s pol druha tisícom citácií, poznámok a doplňujúcich informácií.

Životný príbeh – alkoholik?

Práca je rozdelená do dvadsiatich kapitol. Úvodná časť (kapitoly I. až III.) je venovaná pozícii Matthiasa Gallasa vo svetovej historiografii, kde Rebitsch analyzuje doterajšie pokusy zrekonštruovať životný príbeh vojvodcu, a tiež Tridentskému biskupstvu, miestu rodiska i detstva hlavnej postavy.

Najrozsiahlejšia časť (kapitoly IV. až XVII.) sa zameriava na Gallasovu vojenskú a politickú kariéru. Začína sa bojmi v radoch Katolíckej ligy (kapitoly IV.), pokračuje vstupom do služieb cisára Ferdinanda II. a službou pod vedením Albrechta z Valdštejna (kapitola VI.), pričom sa nevyhýba ani otázke Gallasovho postoja a angažovanosti na neslávnom konci frýdlantského vojvodu (kapitola VII.). Za jadro monografie možno považovať obdobie, keď bol Gallas vrchným veliteľom cisárskych vojsk a keď sa okrem spomínaného Nördlingenu (kapitola IX.) zúčastnil aj ťaženia do Francúzska (kapitola X.), Švédska (kapitola XI.) a Holštajnska (kapitola XIII.). V kapitole o záverečnej fáze Gallasovho života (kapitola XVII.) sa autor okrem opisu posledných dní zaoberá i polemikou o jeho údajnom alkoholizme, ktorý býva často zdôrazňovaný najmä v prácach staršieho dáta.

Takmer ako samostatnú štúdiu možno vnímať XVIII. kapitolu, ktorá analyzuje možnosti spoločenského a ekonomického vzostupu spôsobeného vojenskou kariérou v časoch tridsaťročnej vojny.

Recenzovaná verzia je českou jazykovou mutáciou v preklade historika Jána Kiliána. Ten do titulu, pôvodne vydaného roku 2006, prispel i autorsky. Jeho záverečná, XX. kapitola, Konec Gallasů v Čechách, dopĺňa Rebitschovu životopisnú analýzu o udalosti, ktoré sú lákavé najmä pre českého čitateľa.

Vyššie ocenená vedecká hodnota výskumu sa prenáša i do formy textu. Ten je písaný odborne a nejde titul literatúry faktu vyrozprávaný v románovej podobe. To samo osebe nemusí byť negatívom, práca je totiž napriek vedeckému štýlu dobre čitateľná. Rebitsch píše jasne a zrozumiteľne. Na druhej strane možno ako negatívum vnímať absenciu prekladov pri doslovných citáciách. Rakúsky historik ich využíva pomerne často a neexistencia prekladu, aspoň v poznámkovom aparáte, zamrzí. Zvlášť, ak čitateľ neovláda nemčinu, ktorá dominuje väčšine citátov.

Ani malé kozmetické chyby však nemenia nič na tom, že preklad Rebitschovej práce bol skvelým počinom. Priniesol na český a slovenský trh prvotriedny vedecký text venovaný obdobiu tridsaťročnej vojny a osobnosti, ktorá sa dnes síce neteší všeobecnej známosti, ale vo svojej dobe patrila medzi kľúčové postavy vojensko-politického diania.

Robert Rebitsch: Matyáš Gallas (1588-1647). Císařský generál a Valdštejnův „dědic“. Praha : Grada Slovakia 2013. 416 s. ISBN 978-80-247-4778-1.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako post-doktorand na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a zároveň na Historickom ústave SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.