Predstavme si situáciu, že by Mníchovská dohoda nebola 30. septembra 1938 podpísaná. Čo by sa stalo? Zaútočil by Hitler na Československo? Dokázali by sme sa ubrániť? Prišiel by nám niekto na pomoc? A vypukla by potom vôbec druhá svetová vojna v podobe, ako ju poznáme z histórie?

Odpoveď na tieto otázky sa z najnovšieho románu Roberta Harrisa so symptomatickým názvom Mníchov nedozviete. Anglický spisovateľ, ktorý sa stal známym v roku 1992 po vydaní historickej detektívky Fatherland (Otčina), odohrávajúcej sa vo svete, kde nacistické Nemecko vyhralo vojnu a Hitler oslavuje svoje 75. narodeniny, tentoraz nevyužil alternatívne možnosti histórie a svoj román o mníchovskej konferencii, ktorá mala taký vplyv na naše i svetové dejiny, drží v rámci historických faktov. Nie však už v rámci všeobecne prevažujúceho a akceptovaného pohľadu na túto zahanbujúcu udalosť.

V Harrisovej historickej rekonštrukcii totiž najviac priestoru a sympatií dostáva britský premiér Neville Chamberlain. Áno, to je ten muž, ktorý po prílete z mníchovskej konferencie domov do Británie víťazoslávne mával zhromaždenému davu pred lietadlom dokumentom o anglicko-nemeckej deklarácii vyjadrujúcej túžbu oboch národov už nikdy proti sebe neviesť vojnu. „Mier pre naše časy“ sa však už zanedlho mal stať iba bezcenným zdrapom papiera…

Na druhej strane Hitler vychádza v Harrisovom podaní div nie ako porazený muž, ktorému je celá mníchovská konferencia takmer proti vôli nanútená, hoci on má chuť s Československom zatočiť vojensky. Briti tak vo svojej snahe o udržanie mieru – pretože na vojnu nie sú pripravení a obyvateľstvo sa jej obáva – využijú sprostredkovanie Hitlerovho talianskeho fašistického spojenca Mussoliniho, aby nemeckého kancelára donútili (!) dohodu podpísať.

O nás bez nás

Zľava doprava: Chamberlain, Daladier, Hitler, Mussolini a Ciano pred podpisom Mníchovskej dohody

Dve západné demokracie (okrem Británie ešte Francúzsko, ktorého predstavitelia sú v románe úplne potlačení do úzadia) však celkom určite donútili inú demokraciu (Československo), aby sa podrobila hrubému násiliu zo strany diktátora. Československo je v románe reprezentované iba dvoma nešťastnými diplomatmi, ktorých k ničomu a k nikomu nepustili. To dobre odráža smutnú historickú realitu povestného „o nás bez nás“.

Tie štyri osudné septembrové dni roku 1938 však v románe sledujeme predovšetkým prostredníctvom mladého britského diplomata Hugha Legata a jeho nemeckého náprotivku Paula von Hartmanna. Obaja mladí diplomati voľakedy spolu študovali v Oxforde a v Mníchove sa opäť stretávajú, aby sa pokúsili zabrániť neodvratnému. V priebehu leta totiž v Nemecku získavalo obrysy sprisahanie vládnych a vojenských špičiek (známe ako Osterove sprisahanie), ktoré bolo v prípade útoku na Československo pripravené Hitlera zvrhnúť, zatknúť a ak by to bolo nevyhnutné, aj zabiť.

Chamberlain v rozhovore s Mussolinim

Paul von Hartmann, postava inšpirovaná skutočným nemeckým diplomatom a členom protihitlerovského odboja Adamom von Trott zu Solz, v snahe varovať Britov pred skutočnými Hitlerovými úmyslami, využije svoju starú školskú známosť, aby Chamberlainovi priamo počas konferencie jedným tajným dokumentom otvoril oči. Znie to naivne? Aj je. Ešte naivnejšia je predstava, že sa spomínaný Hartmann ocitne na istú chvíľku s Hitlerom osamotený v miestnosti, pričom má so sebou utajenú pištoľ, ktorú uňho nie je schopný vypátrať ani extrémne podozrievavý Sturmbannführer SS Sauer, sledujúci ho takmer na každom kroku.

Je samozrejme otázne, či by z tohto sprisahania niečo bolo, aj keby Mníchovská dohoda podpísaná nebola a Hitler by na Československo naozaj zaútočil. Je viac ako pravdepodobné, že ak by sa aj uskutočnilo, nemalo by úspech. Ale je tu aspoň možnosť, že ak by Hitler napriek vážnym radám z vlastných vojenských kruhov na Československo zaútočil, a vyvolal by tým toľko obávanú vojnu na dvoch frontoch, mohlo by ho to oslabiť a možno aj zničiť. V každom prípade vyšlo Nemecko z Mníchovskej dohody posilnené.

Posilnené v chúťkach, posilnené o zničenie československej vojenskej moci, posilnené o nové zdroje surovín a výzbroje od poníženého a nakoniec aj úplne roztrhaného Československa.

Skoro presne o rok neskôr si tak mohol rakúsky spisovateľ židovského pôvodu Stefan Zweig,  vtedy žijúci v exile v Anglicku, prorocky zapísať, že táto nová vojna bude „tisíckrát horšia než tá v roku 1914… Ani netušíme, aké hrôzy jedov a spálenín táto vojna prinesie. Od týchto zločincov sa môžem dočkať všetkého. Aké to zrútenie civilizácie.“

Robert Harris

Minimálne v tomto je Harrisova kniha zaujímavá a prínosná. Upriamuje pozornosť na kľúčový okamžik aj našich dejín, ktorý nám pomaly mizne z pamäti, a naznačuje otázniky a alternatívy. V dejinách nerozhľadený čitateľ to síce nemusí postrehnúť a prečíta si tak len štandardný historický politický thriller, ktorý sám osebe možno nie je až taký napínavý, napriek tomu pomerne rýchlo odsýpa. Autorovi sa tiež celkom dobre podarilo vystihnúť atmosféru konferencie i všeobecný, aj keď iba krátkodobý pocit úľavy po zachovaní mieru. „Ten chlap mi skazil vstup do Prahy,“ vykríkol vraj Hitler po návrate z Mníchova. Napínavý je na ňom určite ten blízky pohľad a tiež možnosť, čo by stalo, keby si západné mocnosti v Mníchove nevybrali hanbu, ale zvolili by vojnu. Ktovie? Možno by zabránili zrúteniu civilizácie.

Iný názor (Branislav Kovár, HistoryWeb.sk): Patrím medzi fanúšikov Roberta Harrisa, jeho thrillery zvyčajne nepotrebujú masového vraha a napriek tomu sú vždy plné napätia. Mníchov patrí do rovnakej kategórie. Knihu by som bez problémov zaradil k dobrým historickým románom. Robert Harris rád používa historický kontext a inak to nie je ani v najnovšom románe z historickej konferencie. Vo svojich románoch uvádza aj zoznam literatúry, dosť dobre nechápem, prečo do toho aktuálneho uviedol aj popierača holokaustu Davida Irvinga, pričom z knihy je zrejmé, že Robert Harris je na úplne opačnej strane názorového spektra. Na texte bol pre mňa najzaujímavejší pohľad z druhej strany. Neville Chamberlain sa v našej spoločnosti berie ako predstaviteľ mníchovského diktátu, v románe sú jeho dôvody pre politiku ustupovania Hitlerovi viac rozpísané. Zaujímavá je skutočnosť, že sa až príliš podobajú na argumenty politikov, ktorí vládnu dnes. Jediné, čo ma na tom celom „teší“, je fakt, že po Chamberlainovi sa britským premiérom stal Winston Churchill.

Robert Harris: Mníchov. Bratislava: Slovart, 2018. 342 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788055630922.

Tému Mníchovská dohoda na HistoryWeb.sk sponzorsky podporuje vydavateľstvo Slovart.

Obrazová príloha: Slovart, Bundesarchiv, Robert Jon Enoch, www.penguin.co.uk

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).