Aj napriek snahám viacerých českých a slovenských autorov predstaviť povojnový Berlín širšiemu (česko)slovenskému publiku, ostáva toto mesto a jeho peripetie po druhej svetovej vojne pomerne veľkou neznámou.

Checkpoint Charlie
(Kúpiť na Martinus.sk)

„Berlín (…) zadržuje dych.“ Aj takto charakterizuje povojnový Berlín írsky novinár Iain MacGregor vo svojej výpravnej knihe Checkpoint Charlie. Povojnový Berlín je v našich kníhkupectvách stále neprebádané územie, aj napriek snahám niektorých domácich autorov predstaviť túto tému širšiemu publiku (Izolovaný ostrov Tomáša Nigrina či Berlín od Aleša Šteglera). Práve kniha Checkpoint Charlie, ktorú prináša na česko-slovenský knižný trh vydavateľstvo Argo, má potenciál zmeniť tento stav a vyplniť medzeru v poznaní moderných európskych dejín.

Iain MacGregor v minulosti spolupracoval s literárnymi hviezdami formátu Johnathana Fenbyho či Maxa Hastingsa. Vďaka tejto skúsenosti a výnimočnému talentu, ktorý prejavil už vo svojej prvotine To Hell on a Bike: Riding Paris-Roubaix The Toughest Race in Cycling (Do pekla na bicykli: Cestou Paríž – Roubaix, najťažšími cyklistickými pretekmi), môžeme považovať jeho novinku za literárne dielo najvyššej kvality.

Na pozadí svetových dejín mesta Berlín nám autor ponúka širokú škálu svedectiev bežných (i výnimočnejších) obyvateľov „obkľúčeného mesta“. Či ide o nadporučíka britskej armády Roberta Corbetta, alebo o spomienky Berlínčana a špióna americkej tajnej služby Adolfa Knackstedta, každá výpoveď dotvára plastický obraz mesta, kde sa socializmus a kapitalizmus stretávali na jednej ulici a metro jazdilo z „Východu“ na „Západ“. Svedectvá Berlínčanov, vojakov, diplomatov aj turistov zbieral niekoľko rokov a spolu s  fundovaným výkladom tvoria mozaiku ľudských osudov, ktoré ovplyvnila berlínska hranica.

„Dnes v noci uzavrieme hranice“

V lete 2021 sme si pripomenuli 60. výročie vztýčenia Berlínskeho múru. Múru, ktorý roztrhol rodinné väzby na niekoľko desaťročí a ukončil životy (minimálne) 391 ľuďí (údaj uvádza autor publikácie). 13. augusta 1961 v skorých ranných hodinách bola spustená operácia Rose (Ruža). Tisíce policajtov, milicionárov i členov východonemeckej mládežníckej organizácie (pionierov) sa podieľalo na mamuťom projekte – obohnaní „Západného Berlína najprv ostnatým drôtom a neskôr trvalým – betónovým múrom“.

Noc, ktorá rozdelila nielen mesto, ale aj rodiny a priateľov na skoro 30 rokov, aj dodnes prekvapuje svojím pokojným priebehom. Niekoľko demonštrácií na západnej strane či nervózne reakcie západných vojakov, ktoré MacGregor v knihe popisuje, túto pokojnú atmosféru mesta počas teplej noci studenej vojny príliš nenarúšali. Sklamanie na strane východonemeckých pohraničníkov či prázdne ulice Východného Berlína zas boli odrazom ľudí zmierených so svojím osudom. Najväčšmi dodnes prekvapuje reakcia západných spojencov, ktorý nereagovali takmer vôbec. Len s úžasom sledovali akciu sovietskej a východonemeckej armády, ktoré bez väčších problémov dokončili oplotenie  a neskôr sa pustili do opevňovania hranice. Tá vytrvala až do roku 1989.

Studená vojna rozťala Berlín na dve polovice

Nie všetci sa rozhodli zmieriť s rozdeleným Berlínom. Jedným z takýchto ľudí bol i Estrongo Nacham, solúnsky rodák, ktorý počas vojny zažil hrôzy bojov o Grécko, koncentračný tábor Auschwitz a neskôr aj pochod smrti zo Sachsenhausenu. Po vojne sa usadil v Berlíne a vďaka svojmu výnimočnému barytónu sa stal kantorom židovskej obce. Medzi Berlínčanmi sa o ňom začalo hovoriť ako o „spievajúcom Židovi“. Po postavení Berlínskeho múru cestoval zo západu na východ a zasa späť a spájal židovské rodiny, ktoré boli rozdelené. Niekoľkokrát do týždňa sa na východe zúčastňoval pohrebov a ďalších obradov. Jeho spoločníkom na cestách bol jeho syn Andreas.

Spolu so synom zažili i nejednu prísnu kontrolu na „Checkpoint Charlie“, ktorého názov nesie i MacGregorova kniha. Ide o jeden z najznámejších priechodov rozdeleného Berlína. Checkpoint Charlie sa nachádzal na križovatke ulíc Friedrichstraße a Kochstraße a spájal americký a sovietsky sektor mesta. Dnes je tam známe múzeum. Estrongo Nacham a jeho syn Andreas na ňom zažili niekoľko krušných chvíľ a párkrát sa báli aj o svoju slobodu. Estrongo Nacham totiž nechodil „naprázdno“. Cez hranicu prenášal modlitebné knihy, ktoré v NDR nemohli vychádzať, peniaze, kávu i banány. Andreas neskôr spomínal: „…na výber bolo mnoho trás. Páčili sa mu tieto praktické stránky.“ Tento príbeh sa nakoniec skončil dobre a jeho otec sa dožil pádu Berlínskeho múru.

Mesto špiónov

V päťdesiatych rokoch ešte pred postavením Berlínskeho múru sa britská tajná služba MI6 a americká CIA rozhodli využiť Západný Berlín a jeho výbornú polohu na jednu z najdrahších (a najpozoruhodnejších) špionážnych operácií všetkých čias. Pracovníci oboch agentúr prišli s plánom na vykopanie tunela až do východnej časti mesta, ktorý mali využiť na špionáž. Nakoniec vykopali tunel dlhý 420 metrov, na ktorého konci chceli „napichnúť“ 48 centimetrov dlhý kábel. Ten im mal zabezpečiť informácie priamo z najvyšších sfér východného bloku. Aj napriek najvyššiemu stupňu utajenia bola operácia od začiatku odsúdená na neúspech. Sovietske vedenie malo vďaka špiónom vo vysokých pozíciách britskej armády a politického života (napr. Cambridgeská špionážna sieť) o podobných akciách skvelý prehľad. Sovietske vedenie tak vedelo o tuneli ešte pred prvým výkopom.

Dnes je Checkpoint Charlie turistickou atrakciou

Problém so špiónmi však spočíva v tom, že musíte s informáciami od nich  narábať veľmi citlivo, aby ste neriskovali ich odhalenie. Dôstojníci sovietskej rozviedky sa preto museli rozhodnúť – obetujú svojho špióna, alebo ponechajú „Západ“ odpočúvať ich východonemeckých spojencov a tak im prenechajú výnimočný zdroj informácií? Rozhodli sa neriskovať svojich špiónov a „linka“ nakoniec fungovala 18 mesiacov. Jej koncom sa stala náhodná kontrola východonemeckými vojakmi v roku 1956. V priebehu svojho fungovania však priniesla tajným službám 40 000 hodín (!) hovorov a informácie najvyššej vojenskej kvality.

Spolu s budovaním hranice sa začala stupňovať aj výzvedná činnosť západných agentov v Nemeckej demokratickej republike (NDR). Dohoda štyroch spojeneckých mocností zaisťovala západným vojakom bezproblémový vstup na územie Východného Berlína a NDR (zmluva platila i recipročne pre Sovietov a Západný Berlín). Výnimkami však boli územia strategicky významné – vojenské kasárne, armádne letiská atď. i výcvikové tábory. To však boli miesta, o ktoré sa CIA, MI6 a SDECE zaujímali najviac. Často preto dochádzalo k prestrelkám i k riskantným naháňačkám, ktoré sa končili aj vážnymi nehodami. Po páde železnej opony niektorí agenti zistili, že nehody nie vždy bývali nehodami, pretože STASI vytvárala plány na odstránenie príliš zvedavých agentov.

Mr. Gorbachev, tear down this wall !

Nielen tajné služby, ale aj bežní ľudia podnikali v priebehu studenej vojny v Berlíne odvážne kúsky. Mnohí sa pokúsili z „východného“ Nemecka utiecť a ich cieľom bola často práve druhá polovica niekdajšieho hlavného mesta. Úteky cez hranicu sa konali pešo, vzduchom i po vode. Našli sa však aj takí, ktorí sa rozhodli prekopať popod hranicu. Od roku 1961 do roku 1989 bolo popod múr vykopaných vyše sedemdesiat tunelov. Niektoré krátke, iné zasa neuveriteľne dlhé.

Jeden z takýchto tunelov bol aj výsledkom snaženia dvoch bratov a ich kamaráta. Po trojtýždňovom kopaní počas tuhej zimy v decembri sa vynorili neďaleko Checkpoint Charlie. Nešlo o masový útek, ako v prípade iných tunelov, ale odhodlanie troch mužov a jednoduchosť ich náčinia (lopatka, nožík a škatuľa na topánky) sú neuveriteľným dokladom ich túžby po slobode.

To sa však už písal koniec 80. rokov 20. storočia a mnohým začalo byť jasné, že NDR je ekonomicky vyčerpaná a jej koniec sa blíži. Ekonomické a politické reformy Michaila Gorbačova naštartovali rozkladný proces nielen v ZSSR, ale aj v satelitných štátoch a „východné“ Nemecko nebolo výnimkou. Tam treba hľadať aj začiatok konca Berlínskeho múra.

Iain MacGregor

Prečo tlačová beseda spustila pád Berlínskeho múru? Ktorý americký spevák koncertoval vo Východnom Berlíne a takmer spôsobil občianske nepokoje? Kde by sme našli vyhliadkovú vežu ponad Berlínsky múr? Aj na tieto otázky odpovedá výborná kniha Checkpoint Charlie.

MacGregorovi sa ju podarilo napísať zrozumiteľným jazykom. Píše svižným žurnalistickým štýlom a tak si nájde svojich čitateľov medzi širokým publikom – ako medzi odborníkmi, pre ktorých prináša množstvo nových informácií a špecifický autorov pohľad, tak medzi laickými čitateľmi, ktorých zaujímajú dejiny Nemecka, studenej vojny a Berlína. Ak chcete vedieť, kde skončila hraničiarska búdka z Checkpoint Charlie alebo pre ktorého premiéra bol jeho minister obrany odlomiť kúsok Berlínskeho múru, smelo siahnite po tejto knihe. Dynamický štýl vám nedovolí knihu odložiť, pokiaľ ju celú neprečítate a aj potom budete dlho premýšľať nad osudmi ľudí, ktorých na takmer tri desaťročia rozdelil múr.

Iain MacGregor: Checkpoint Charlie. Praha : Argo, 2021. Preklad Daniela Orlando. 408 strán, tvrdá väzba. ISBN 9788025734629.

Obrazová príloha: wikipedia.org, Argo, LinkedIn Iaina MacGregora

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Pochádza z Popradu, kde absolvoval gymnázium. V súčasnosti študuje na Masarykovej univerzite v Brne odbor právo a právna veda. Zaoberá sa dejinami 1. Československej republiky a dejinami Slovenska v 20. storočí