Vojna. Pojem, pri ktorom väčšine z nás prebehne mráz po chrbte. Môže však priniesť aj niečo dobré pre ľudstvo? Posunúť ho vpred nielen technologicky, ale povedzme aj spoločensky? Na tieto aktuálne, viac ako dôležité a mnohé ďalšie otázky sa snaží odpovedať Margaret MacMillanová vo svojej knihe Vojna – ako nás formoval konflikt.

Margaret MacMillan (Zdroj: Npress)

Hľadať pozitívnu stránku vojny je náročné. Zväčša na ňu pozeráme ako na niečo, čo prináša len ľudské tragédie, smútok a beznádej. Britská historička Margaret MacMillanová si preto nevybrala ľahkú úlohu. Jej dielo, ktoré vyšlo v origináli roku 2020 a v slovenčine vlani, je o to cennejšie.

Kniha Vojna : Ako nás formoval konflikt má deväť kapitol. Každá hovorí o špecifickom aspekte vojny. Popravde, nezvyknem čítať úvody kníh, ale tu som spravil výnimku. A urobil som dobre. Úvod tejto monografie možno považovať za plnohodnotnú kapitolu. Autorka si v ňom kladie dôležité otázky. Okrem iných i tie, či je vojna neoddeliteľnou súčasťou ľudstva a či môže mať vojna, ktorá prináša deštrukciu, krutosť a plytvanie, aj pozitívne vlastnosti.

V úvode ďalej konštatuje, prečo je dôležité sa štúdiu vojen venovať. „Ak chceme rozumieť svetu okolo seba a zároveň pochopiť, ako sme sa dopracovali práve sem, nemôžeme ignorovať vojnu a jej vplyv na vývoj spoločnosti.“ To je však presný opak toho, čo sa v dnešnom (najmä akademickom) svete deje. Ako ďalej poznamenáva, štúdium vojny a vojenských dejín sa v súčasnosti výrazne ignoruje a venuje sa mu čoraz menšia pozornosť.

 

Kde sa vzala vojna?

V prvej kapitole sa MacMillanová zameriava na pôvod vojny. Žili naši predkovia kedysi v mieri a „pokazila“ ich až neolitická revolúcia? Alebo, naopak, čoraz vyspelejšia civilizácia speje k tomu, že miera násilia u človeka postupne klesá? Autorka pracuje s výsledkami výskumov archeológov, antropológov a ďalších vedcov, aby aspoň čiastočne zodpovedala vyššie zmienené otázky a priblížila čitateľovi hlavnú tému kapitoly o pôvode vojny.

Britský tank Mark I. v bitke pri Somme (Zdroj: E. Brooks/Imperial War Museum)

Po nej nasleduje šesť ďalších pomerne rovnako koncipovaných kapitol. Tie rozoberajú napríklad príčiny vzniku vojny, spôsob vedenia modernej vojny, formovanie bojovníka či vplyv vojny na civilné obyvateľstvo.

Tieto časti knihy ma príliš neuspokojili. Na mnohých miestach išlo len o akési strohé vymenovanie faktov. Viaceré pasáže si pýtajú bližšie priblíženie jednotlivých udalostí čitateľovi a ich dopadu na vtedajšiu spoločnosť. Toto však v knihe chýba. Autorka navyše veľmi často preskakuje medzi obdobiami. V jednej vete hovorí o antických Grékoch, aby sa v nasledujúcej vete dostala k prvej svetovej vojne a potom späť do stredoveku.

Na ceste k večnému mieru

Ôsma kapitola má iný charakter. Autorka rozvíja tézu o snahe vytvoriť akési pravidlá vedenia vojny. Hoci spomína prvotné pokusy už v staroveku, dôraz kladie na aktivity v 19. a 20. storočí. Medzi riadkami kladie tiež čitateľovi dôležité otázky na zamyslenie.

Normandskí jazdci útočia na anglo-saských bojovníkov (Zdroj: Tapiséria z Bayeux)

V poslednej kapitole sa Margaret MacMillanová zaoberá našou fascináciou vojny. Ozbrojený konflikt totiž prenikol do všetkých sfér našej spoločnosti vrátane umenia. Vojnu nájdeme vo filmoch, v knihách (v literatúre faktu aj v beletrii), v poézii, na obrazoch, v hudbe, v sochách, na fotografii aj v počítačových hrách. Prakticky neexistuje druh umenia, ktorý by sa o vojne nezmieňoval.

Autorka zároveň spomína aj problematické vyrovnávanie sa s vojnou. Kým napríklad Briti, Američania a Rusi sa po vojne považovali za víťazov, francúzska reakcia nebola taká jednoznačná. Vyrovnať sa so stigmou vichistickej vlády a kolaborácie s Nemeckom nebolo vôbec jednoduché. O to ťažšiu pozíciu mali práve Japonci a Nemci.

Keďže cieľovou skupinou autorky (zrejme) neboli vojenskí historici, dovolila si pri písaní svojho diela použiť viacero zjednodušení. V knihe sa napríklad nesprávne vysvetľuje nemecký Schlieffenov plán. Napoleon neporážal svojich protivníkov tým, že „nerešpektoval pravidlá“ a generáli v 18. storočí zoraďovali svoje jednotky do úhľadných šíkov kvôli tomu, že si to vyžadovalo účinné velenie a efektívne vedenie paľby, a nie „obnovená viera v matematiku“.

Najväčšmi ma však vyrušovalo členenie textu. Neviem, či to bol zámer, alebo náhoda, ale text je v rámci kapitoly delený na dlhé odseky. Tie sú natiahnuté pokojne aj na celú stranu. Keďže sa však v takomto odseku často nachádza aj niekoľko hlavných myšlienok, text sa veľmi rýchlo stáva zmätočným. Je preto náročné udržať si koncentráciu a vnímať obsah písaného slova.

Kniha Vojna : Ako nás formoval konflikt je primárne určená širšiemu okruhu čitateľov, ktorí o dejinách vojenstva majú len hrubú predstavu. Pre nich bude kniha prínosná, pútavá a zaručene rozšíri ich obzory.

No pre tých, ktorí vedia o histórii vojen viac než len to, čo sa vyučuje na hodinách dejepisu, bude najmä spomínaných šesť kapitol menej zaujímavých. Dovolím si však tvrdiť, že tie zvyšné majú dostatočnú hodnotu, aby kniha stála za kúpu a prečítanie.

Vladimír Koppan

Margaret MacMillan: Vojna. Ako nás formoval konflikt. Bratislava : Npress, 2021. 352 strán, pevná väzba. ISBN  978-80-8230-047-8.

Obrazová príloha: wikipedia.org, Denník N

Ak si kúpite knihu cez link v tomto texte, drobnou sumou prispejete na našu činnosť.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Je absolventom Katedry histórie FF UKF v Nitre. Vo svojom výskume sa venuje vojenským dejinám 19. a prvej polovice 20. storočia so zreteľom na obidve svetové vojny.