Napísať knihu, ktorá by zrozumiteľným jazykom oboznámila detského čitateľa s obdobím, keď sa partia okolo Ľudovíta Štúra snažila ukotviť ideu slovenského národa v spoločenskom diskurze, je takmer nemožné. Napriek tomu sa nájde pár odvážnych, ktorí sa o to pokúsia. Ako napríklad Róbert Beutelhauser.

 

Titul s názvom Za všetko (ne)môže Štúr je ďalším dielikom edície Naše hrôzyplné dejiny, ktorú vydáva vydavateľstvo Slovart so snahou priblížiť dejiny nášho územia a našich predkov mladším čitateľom. Práve z tohto dôvodu si nie som istý, či som práve ja kompetentný recenzovať takýto titul. Dokonca som sa aj pohrával s myšlienkou zveriť to nejakému dieťaťu v rodine. Napokon, dospelý, a obzvlášť dospelý historik, môže mať zo všetkých generalizácií a kľučiek, ktoré sú v takomto type diela nevyhnutné, priam husiu kožu.

Generalizácie nevadia, čudný humor áno

Čuduj sa svete, prítomné zjednodušenia mi v konečnom dôsledku vôbec neprekážali. Lepšie povedané, ak je istý fenomén v titule použitý z jasného dôvodu, čitateľ ho dokáže akceptovať. Obzvlášť ak zľahčovanie náročných tém vedie k textu, ktorý sa naozaj ľahko a rýchlo číta, čím mladého čitateľa či čitateľku neodradí hneď v úvode. Forme textu naozaj niet veľmi čo vytknúť, bez ohľadu na to, či by dieťa daný text čítalo samo alebo napríklad s rodičmi, okamžitá nuda a opustenie knihy po prvej strane je skôr nepravdepodobné.

Ak je však v publikácii prítomné niečo, čomu naozaj nerozumiem, je to divný pokus o humor, ktorý sa na stránkach mnohokrát vyskytuje. Keďže nejde o prvú autorovu knihu takéhoto formátu, je dosť možné, že má medzi detskými čitateľmi pozitívny ohlas na tento spôsob komunikácie, ale mňa vyslovene iritoval. Vety typu „Dej tejto veselohry by už asi nerozosmial ani tvoju babku…“ (s. 83) alebo „Načo bola dobrá táto kapitola? Netuším. Asi sa dostávam do veku, keď už s kamošmi čoraz častejšie kecáme o chorobách.“ (s. 78) mi osobne pripadajú zbytočné a napríklad druhá uvedená pasáž degradovala inak nesmierne dôležitú kapitolu o cholerovej epidémii z roku 1831, ktorej zaradenie do knihy ma vskutku potešilo.

Chvályhodné citácie dokumentov

Detský jazyk pritom nie je a priori problémom. Napríklad mnohé dobové dokumenty, ktoré sú v knihe uvedené, majú mierne pozmenený text tak, aby mu dnešný detský čitateľ dokázal porozumieť, čo je podľa môjho názoru správne rozhodnutie. Rovnako ako prítomnosť mnohých komiksov, ktoré osviežia myseľ po niekoľkých stránkach textu. Aj tu platí, že nechápem zmysel všetkých komiksov, ale ich funkcia je v takomto type diela nenahraditeľná.

Vzdelávaciu úlohu podporí aj prítomnosť testov, ktoré sumarizujú predchádzajúci text. Najviac sa mi v tejto súvislosti páčil test, pri ktorom bolo potrebné doplniť meno historickej postavy podľa jej charakteristiky. V súvislosti s historickými postavami je potrebné vyzdvihnúť, že autor spomína aj mnoho menej známych osobností a dej knihy tak zďaleka neosciluje len okolo Ľudovíta Štúra. Čitatelia sa môžu dozvedieť aj mnohé zaujímavosti z dejín umenia či literatúry (napríklad o preklade Biblie od mnícha z Červeného kláštora), o už spomínanej epidémii cholery, ale aj o vojenskej stránke povstania 1848/1849. Možno až prehnane hlúpo sú miestami vykreslení habsburskí monarchovia (obzvlášť v komiksoch), a, naopak, až príliš silné sa javí byť maďarské národné hnutie, ktoré sa v skutočnosti k moci výraznejšie dostalo až v súvislosti s revolúciou 1848. Jeden špecifický detail, ktorý som si poznamenal, je ignorovanie historického pomenovania Bratislavy, keďže nikde v texte sa nevyskytuje ani zmienka o Prešporku, pričom z vlastnej skúsenosti viem, že žiaci často netušia, že ide o niekdajší názov dnešného hlavného mesta.

Olymp spisovateľského umu

Každý historik, ktorý si niekedy pripravoval prednášku pre laickú verejnosť, vie, akým neľahkým údelom je zjednodušenie často komplikovaných fenoménov tak, aby ľudí zaujal, ale zároveň sa nespreneveril svojmu výskumu. Napísať knižku pre deti je o stupeň vyššie majstrovstvo, pomaly hádam až Olymp spisovateľského umu. Róbert Beutelhauser má istú výhodu vďaka svojim pedagogickým skúsenostiam, ale aj tak sa podujal na ťažko splniteľnú misiu – predstaviť dejiny národno-emancipačných snáh 19. storočia detskému čitateľovi.

Tieto témy veru nepatria v dejepisnom vyučovaní medzi populárne a je otázne, či takými vôbec niekedy budú. Podaril sa Beutelhauserovi husársky kúsok a predsa len ich väčšmi priblížil detskému čitateľovi? Napriek uvedeným výhradám si myslím, že potenciál na to má. Text je ľahko čitateľný, neunudí a mladého čitateľa či čitateľku môže mnohé naučiť. Či to však tak bude, neviem. Na to musí odpovedať cieľová skupina.   

Róbert Beutelhauser: Za všetko (ne)môže Štúr. Bratislava : Slovart, 2018. 176 s. ISBN 978-80-556-3497-5.

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

vyštudoval históriu a filozofiu na UPJŠ v Košiciach a doktorát obhájil na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako post-doktorand na Deutsches Historisches Institut vo Varšave a zároveň na Historickom ústave SAV. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami prvej polovice 19. storočia. Absolvoval študijné a výskumné pobyty na univerzitách a vedeckých inštitúciách vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Slovinsku.