Keď sa povie starovek, každý si predstaví skôr Grékov, Rimanov alebo Egypťanov. Mnohé staroveké národy však zostávajú v ich tieni. Nezaslúžene sa v ňom ocitli aj Feničania.

Slovenskí historici sa až na niekoľko výnimiek (V. Ondrouch, P. Valachovič) doteraz starovekým dejinám výrazne nevenovali. Slovenská verejnosť pozná z dejín staroveku hlavne popularizačné knihy Vojtecha Zamarovského.

Zdá sa, že postupne prichádza zmena. Objavujú sa nové odborné časopisy, vedecké zborníkyarcheologické výskumy venujúce sa problematike starovekých dejín. Popri už etablovaných slovenských klasických archeológoch a egyptológoch sa objavujú ďalší historici starovekých dejín. Jedným z nich je aj Michal Habaj, ktorý sa okrem rozsiahlej odbornej činnosti venuje aj popularizácii.

Najnovšia kniha Michala Habaja – Feničania – stojí na hranici popularizačnej a odbornej literatúry. Autor v nej dobre zhrňuje doterajšie poznatky o starovekom národe Feničanov. Opiera sa pritom hlavne o publikované zahraničné vedecké práce. Na druhej strane využíva aj publikované, pramene starovekého Predného východu, Egypta a antické zdroje, čo dodáva knihe punc odbornosti a odlišnosti od bežných kompilačných prác.

Michal Habaj (vľavo) prezentuje svoju knihu

Kniha je skôr historická, dôraz sa v nej kladie na dejiny Feničanov a písomné pramene. I keď to neznamená, že Michal Habaj ignoruje archeologické objavy, mohol na ne azda reflektovať vo väčšej miere. Osobne by som takisto uvítal, ak by sa v nejakom ďalšom vydaní ešte viac písalo o fenických kolóniách v Stredomorí. Rovnako musím upozorniť, že obrázok na str. 101 nie je idealizáciou bitky pri Salamíne, ale ide o dielo zobrazujúce stret pri Lepante. Našťastie je to len ojedinelá chyba.

Kniha je rozdelená na desať hlavných kapitol. Prvá sa venuje pôvodu a krajine Feničanov, histórii bádania a geografii. Autor dobre uvádza čitateľa do problematiky, pretože hlavne laickému priaznivcovi starovekých dejín nemusia byť niektoré aspekty zrejmé. Feničania nikdy nezaložili jednotnú ríšu, vždy išlo o viacero samostatných a konkurujúcich si mestských štátov.

Druhá a tretia kapitola informuje o najstarších egyptských prameňoch o Feničanoch, pričom najskôr o nich autor píše všeobecne a potom sa zameriava na zdroje z amarnského archívu.

Štvrtá časť mapuje obdobie nezávislosti (12. – 10. stor. pred Kr.), keď staroveké mocnosti Blízkeho východu, ako Egypt a mezopotámske ríše, oveľa menej zasahovali do dejín Fenície.

Piata a šiesta kapitola sa venujú vplyvu a zásahom východných starovekých štátov (Asýrska ríša, Babylonská ríša, Perzská ríša). Za nadvlády Peržanov definitívne stratili fenické mestské štáty samostatnosť. Peržanov neskôr nahradili Macedónci (siedma kapitola).

Ôsma kapitola patrí k najzaujímavejším, a to napriek tomu, že som si vyššie  želal dokonca jej rozšírenie. Zaoberá sa najznámejšouj činnosťou starovekých Feničanov – moreplavbou. Okrem námorných plavieb sa v tejto časti autor venuje aj fenickým kolóniám v Stredomorí a v oblasti za Heraklovými stĺpmi (čiže za dnešným Gibraltárom).

Deviata a desiata časť je venovaná všeobecnejším faktom, ktoré sa týkali všetkých Feničanov – životu vo fenických mestách a ich viere v bohov.

Ako vidno z tejto krátkej recenzie, kniha Feničania je vhodným doplnením knižnice každého priaznivca starovekých dejín.

Michal Habaj: Feničania. 1. vydanie. Bratislava : Perfekt 2016. 159 strán. ISBN 978-80-8046-740-1.

Obrazová príloha: Perfekt, www.kniznarevue.sk

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.