Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. Je to bezpochyby jeden z najzaujímavejších pohľadov na prvú svetovú vojnu, v ktorom sa nedočítate ani tak o slávnych udalostiach, ako skôr o sociálno-kultúrnych dopadoch prvej svetovej vojny na európsku spoločnosť.

 

Svěcení Jara Modrisa Eksteinsa

A napriek tomu, ako to znie, táto pôsobivá historická analýza nie je vôbec nudným čítaním, práve naopak. Je to mimoriadne originálne dielo, ktoré sa štýlom písania a záberom vymyká všetkým pokusom zhrnúť ho v krátkosti. Chvíľami pôsobí fragmentárne ako kaleidoskop a chvíľami dokonca lyricky, hoci je plné historických, kultúrnych aj spoločenských udalostí, ktoré Modris Eksteins dáva do veľmi zaujímavých súvislostí, ktorými poukazuje na to, ako veľmi sa svet Veľkou vojnou zmenil.

Práve preto sa však nedá zhrnúť len tak do jedného článku: nech by som sem napísala čokoľvek, zákonite niečo vynechám. Eksteins sa totiž venuje vždy konkrétnym miestam, ľuďom alebo udalostiam, na ktorých predstavuje pocity, vnímanie sveta, celkovú atmosféru a reakcie európskeho sveta pred Veľkou vojnou (ktorá sa stala „prvou“ až neskôr), počas nej a po nej.

Možno už tušíte, že toto nie je typický príklad historickej knihy, a máte pravdu. Už jej samotná štruktúra je fascinujúca: je rozdelená na tri dejstvá ako divadelná hra alebo balet, veď sa aj začína rozborom premiéry rovnomenného baletu Svätenie jari, ktorý na hudbu Igora Stravinského nacvičil legendárny ruský baletný súbor Ballets russes pod vedením nemenej legendárneho Sergeja Ďagileva.

Eksteins si pre pomenovanie svojej knihy zvolil názov tohto baletu nie náhodou. Svätenie jari, ktoré malo premiéru v Paríži len rok pred vojnou (v máji 1913 pod názvom Le Sacre du Printemps), je jedným zo zásadných diel modernizmu, tanec ako taký poukazuje na motív pohybu, našu honbu za oslobodením človeka, ktorou sme v 20. storočí dospeli na pokraj sebazničenia, a samotná téma tohto baletu je zosobnením „leitmotívu“ toho storočia, ktorým je oslava života prostredníctvom smrti obetovaním.

 

Škandálna parížska premiéra v predvečer vojny

Tanec v kabarete Eldorado na berlínske Motzstrasse
Tanec v kabarete Eldorado na berlínske Motzstrasse

Tá májová parížska premiéra spôsobila obrovský rozruch. Tí, ktorí ju videli a snažili sa ju potom opísať, si takmer vo všetkom protirečili, len v jednom nie – že reakcia divákov bola mimoriadne búrlivá. Z premiéry sa stala provokácia a škandálna udalosť, ktorá predstavovala míľnik moderného umenia.

Celý ten večer sa stal symbolom svojej doby, so všetkými aspektmi, ktoré ho tvorili – od modernej budovy parížskeho divadla, v ktorom sa premiéra odohrala, cez vtedajšiu fascináciu ruským baletom a zvrchovaným egoistom impresáriom Ďagilevom, pohoršujúci obtiahnutý kostým hlavného choreografa a tanečníka Nižinského, ktorého tanec korešpondoval s novou kultúrou tela a sprostredkovane aj so „svalnatým kresťanstvom“ a s populárnym tancom, ktorý sa rýchlo menil, až po snahu o vyvolanie konfrontácie a reakcie obecenstva.

Svätenie jari sa stalo modernistickou senzáciou, ktorá oslavuje život prostredníctvom smrti pohanským rituálom obetovania panny.  Tým sa dielo stalo symbolom atmosféry spoločnosti tesne pred vypuknutím vojny (ale aj dlho po nej, veď jedna populárna nemecká pieseň z roku 1945 sa volá Zavládne nekonečná jar).

To všetko spolu s metaforickým významom Benátok a Paríža, s dôvodmi umeleckého experimentovania na prelome storočí a s témami zrodenia a smrti, použil Eksteins na podrobný spoločensko-kultúrny rozbor spoločnosti v predvečer vojny. Spolu so všeobecnou politickou a hospodárskou situáciou a s náladami v spoločnosti tak dokázal predstaviť európsky svet spôsobom, akým ho doteraz videl len málokto. Rovnako ako to, aký veľký význam malo veľmi príjemné a teplé počasie v lete 1914 na masové prejavy verejného cítenia a v konečnom dôsledku aj na vyhlásenie vojny.

 

Smokingové kultúry a rozhorievajúci sa furor teutonicus

Max Beckmann: Tanec v Baden-Baden
Max Beckmann: Tanec v Baden-Baden

Keďže toto nie sú vojenské dejiny v prísnom význame opisov stratégií či chronológie udalostí, ale dejiny vlastne kultúrne, Eksteins predstavuje nálady a vnútorné cítenie jednotlivých národov, od nemeckého idealizmu a dôrazu na „Kultur“, ktorý ovplyvňoval nielen nemecký kult techniky zameraný na efektivitu, inovácie a organizovanosť, cez úspechy nemeckého školstva, wagnerovský kult a podstatu bytia, ako ho v nemeckej spoločnosti vnímali, cez slobodnejšiu sexualitu, fascináciu primitivizmom a „životodarným princípom“ vojny, ktorá bola pred Veľkou vojnou ešte stále vnímaná ako pohyb, hrdinstvo, rýchle rozhodovanie a uplatnenie, ako vrcholná skúška ducha a vitality – a teda aj kultúry a života.

Neostáva však len pri Nemecku. Podobne analyzuje Britániu aj Francúzsko, tie „smokingové kultúry“, proti ktorým stavalo Nemecko svoje vnímanie podstaty ducha, obranu autentickosti a sebanaplnenia, a tým vojnu paradoxne vnímalo ako otázku života, a nie smrti. Nemci ju do veľkej miery chápali ako európsku občiansku vojnu, ako vojnu proti nepriateľovi európskeho ducha, ktorého boli oni hlavným predstaviteľom. Zatiaľ čo však Nemci ponímali túto vojnu ako duchovný konflikt, pre Britov to bol boj za zachovanie spoločenských hodnôt a ideálov: spravodlivosti, dôstojnosti, zdvorilosti, úcty k zákonom.

Spojenie vojny a umenia tvorí základnú os Eksteinsovho pohľadu na európsky svet – nielen svet umelcov, ktorí nálady spoločnosti vyjadrovali, ale aj svet obyčajných ľudí. Plynulo sa tak presúva od rozhorievajúcej sa furor teutonicus do sveta radového vojaka v zákopoch.

 

V zákopoch Veľkej vojny

Tá bola totiž úplne iná ako dovtedy všetky ostatné a nevídaným spôsobom zmenila celú európsku spoločnosť. Bojujúce strany ju nevnímali ako konvenčnú vojnu o územie či nároky, ale skutočne ako vojnu o premenu sveta. Bolo to vidieť aj na jej priebehu, ktorý sa postupujúcimi mesiacmi a rokmi menil. Dnes už legendárne spoločné oslavy vianočných sviatkov na frontovej línii počas prvého roku vojny, ktoré ukázalo, ako hlboko boli zakorenené niektoré postoje a hodnoty, sa už v ďalších rokoch neopakovalo, lebo tie postoje a hodnoty nenávratne mizli.

Upozornenie na hroziaci plynový útok
Upozornenie na hroziaci plynový útok

Menila sa totiž samotná spoločnosť, ktorú formovali skúsenosti zo zákopov. Verdun, Somme, Ypres predstavujú symboly hrôzy vzájomného vyvražďovania a zmeny pôvodnej stratégie rýchlo prekonať ešte jednu prekážku na oslabovaciu vojnu, ktorá sa tiahla nekonečné mesiace v bahne plnom rozkladajúcich sa mŕtvol, neustávajúceho mrazivého dažďa, obhorených pahýľov stromov a všadeprítomných krýs. A nielen v tom bola Veľká vojna iná ako všetky ostatné, iná bola aj v použitých prostriedkoch – ku guľkám a mínam sa pridali plameňomety a jedovaté plyny.

Dokonca aj v tom bolo vidieť rozdiel vo vnímaní vojny na opačných stranách frontovej línie. Briti a Francúzi si na nové bojové postupy zvykali oveľa pomalšie než Nemci. Viktoriánsky svet považoval prekvapenie za niečo neetické, veď úspech mal byť plodom úsilia a driny, ako hlásal aj britský kult športu. Sila propagandy sa prejavovala aj v tlači – pre Britov bol Nemec necitlivý surovec neschopný hrať podľa pravidiel. To isté platilo aj pre ponorky, ktoré Briti a Francúzi chápali ako ďalší prejav nemeckého barbarstva; Nemci zas odmietli rozlišovať medzi vojakmi a civilistami.

Modris Eksteins rozoberá nielen vnímanie radového vojaka v zákopoch vojny, akú svet dovtedy nezažil, ale aj to, čo bolo dôležité pre jednotlivé strany, ako sa menil prístup k vojne počas jej trvania zo strany bežných civilov aj umelcov – prečo vyvolalo potopenie Lusitanie také silné reakcie, prečo bolo pre Nemcov také dôležité zvrhnúť staré štruktúry, čo pre vojakov a masy rukujúcich dobrovoľníkov znamenala povinnosť (na oboch stranách línie), a ďalšie aspekty až po rozdiely medzi anglosaskou a nemeckou vierou. Samotnou vojnou však autor nekončí, v poslednom, treťom dejstve sa venuje európskemu svetu, ktorý tá Veľká vojna zrodila.

 

Na západe nič nového: kultúrne dejiny európskeho myslenia

Po vojne nastalo prázdno, ale zanechala po sebe také množstvo svedectiev, ako snáď dovtedy žiadne iné štyri roky v dejinách. Reagovali na ňu maliari aj historici, zmenili sa mravné normy aj estetické štýly, spoločenský diktát z prelomu storočí sa pretavil do individuálneho vyjadrenia. Atmosféru povojnovej Európy ukazuje na vášnivej reakcii na Lindberghov prílet do Paríža, kde ho oslavovali ako posledného hrdinu, ktorým bola rovnako unesená konzervatívna pravica, ako aj socialistická ľavica; a na fenoméne knižného priemyslu, ktorého výborným príkladom bol úspech Remarquovho románu Na západe nič nového, knihy, ktorú propagovala dovtedy najväčšia reklamná kampaň v dejinách nemeckej knižnej scény.

Oslava víťazstva
Oslava víťazstva

Toto je veľmi hutné dielo nie vojenských dejín, ale dejín kultúrnych a spoločenských, v ktorom nájdete obrovské množstvo tém: avantgarda, abstrakcia, mýtotvorba, nacistický gýč, stredostavovské hodnoty, zmena jazyka a dokonca aj humoru pod vplyvom vojnovej skúsenosti, dopad vojny na mladú generáciu, rastúca fascinácia Amerikou v 20. rokoch, ale aj to, ako to všetko súviselo s vojnou druhou – nacistické národné obrodenie, Hitlerova formatívna skúsenosť z Veľkej vojny, Goebels a estetizácia brutality, ktorá sa zhmotnila v okázalých ceremóniách.

Prostredníctvom jednotlivých vecí, ktoré síce súvisia, ale sú veľmi rozdrobené do rôznych oblastí života, vytvoril Eksteins vskutku fascinujúci pohľad na aspekty doby v spoločenskom a kultúrnom kontexte sveta pred Veľkou vojnou a po nej. Je to kniha o tom, ako sa utváralo naše novodobé povedomie v prvej polovici 20. storočia a o význame Veľkej vojny pri formovaní tohto povedomia. Ako Modris Eksteins píše v úvode, ak chceme hovoriť o jej význame, musíme sa pozerať na city a záujmy, ktoré sa s ňou spájali, a práve im sa venuje v rámci svojej analýzy dejín, do ktorej zahrnul nielen hudbu, literatúru či iné druhy umenia, ale i správanie a mravy, zvyky a hodnoty: „Kulturní dějiny se musejí přinejmenším pokusit o zachycení ducha doby, i kdyby by to byl sebenáročnější úkol.“ Ohlasy, ktoré kniha dodnes vyvoláva, naznačujú, že sa mu to podarilo.

 

 

Modris Eksteins: Svěcení jara (Velká válka a zrod moderní doby). Preklad D. Orlando. Praha : Argo, 2019. 408 strán, pevná väzba. ISBN  9788025729359.

 

Obrazová príloha: wikipedia.org

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pracuje ako úradná prekladateľka, v rámci svojej profesie sa zaujíma najmä o témy súvisiace s lingvistikou, predovšetkým etymológiou. Vo voľnom čase najradšej číta.