Achilles patrí medzi najznámejších a najslávnejších mytologických hrdinov. Jeho príbeh sa pokúsila prerozprávať americká autorka Madeline Millerová.

 

Madeline Millerová je známa slovenskému čitateľovi hlavne vďaka románu Kirké. Autorka sa na univerzite venovala štúdiu starovekej literatúry, na Yale School of Drama sa špecializovala na adaptáciu klasických príbehov do modernej formy. Počas posledných 10 rokov vyučovala stredoškolákov latinčinu, gréčtinu a Shakespeara. Možno práve vďaka svojmu „životopisu“ dokáže úspešne adaptovať staroveké mýty.

Na konci minulého roku vyšla vo vydavateľstve Tatran aj autorkina prvotina – Spev o Achillovi. Kniha bola hlavne v amerických rebríčkoch predajnosti veľmi vysoko a pozbierala aj niekoľko prestížnych knižných cien. Ide skutočne o dobrú adaptáciu starovekého mýtu?

Achilles sa najčastejšie spája s dielom gréckeho umelca Homéra, ktorý vo svojej Iliade opisoval mytologicko-historický konflikt trójska vojna. Presnejšie, Homér opisuje len časť vojny. Achilles vystupuje ešte v ďalších dielach, písali o ňom básnici a dramatici – Quintus zo Smyrny, Aischylos, Euripides, Vergílius, Ovídius  a ďalší. Achillom bolo presiaknuté aj antické umenie a spomínajú ho mnohí starovekí historici. Okrem toho sa do tejto mytologickej postavy radi štylizovali niektoré osobnosti, typickým príkladom bol Alexander Veľký.

Hlavná postava Patroklos

Madeline Millerová sa vo svojej verzii mýtu držala známych historických prameňov, ktoré však poskytujú dostatočný priestor pre doplnenie. Dej rozpráva z pohľadu Achillovho priateľa a milenca Patrokla. Je dobré, že autorka nešla cestou niektorých populárnych seriálov a filmov, ktoré sa pokúšali zobraziť Achilla len ako heterosexuálneho jedinca. Homosexualita v niektorých formách totiž patrila v starovekom Grécku k bežným súčastiam života. Navyše o mileneckom vzťahu medzi Achillom a Patroklom písal už Platón.

Autorka na rozdiel od Homéra vyzdvihla postavu Patrokla a jeho lásku k partnerovi. Bez Patrokla by nebolo Achilla. Millerová prerobila Iliadu do moderného a čitateľného príbehu, aj keď dej knihy sa „rozbieha“ trochu pomalšie. Už od začiatku je v knihe prítomná veľká dávka fatalizmu, hrdinovia akoby „tušili“, kam smerujú ich cesty. Samozrejme, čitateľ, ktorý pozná Homéra, už pozná i mnohé odpovede.

Spev o Achillovi sa začína na pytačkách o krásnu Helenu, dcéru kráľa Tyndarea. O jej priazeň sa uchádzajú mnohí slávni grécki hrdinovia a králi. Tu sa aj prvý raz stretávame s rozprávačom Patroklom. Dej potom pokračuje nešťastným vyhnanstvom rozprávača na dvor fthíjskeho kráľa Pelea, kde sa stretáva so svojim priateľom Achillom. Príbeh pokračuje detstvom a dospievaním oboch hrdinov až očakávane vyvrcholí trójskou vojnou.

Historické reálie

Madeline Millerová.

Madeline Millerová sa v knihe často a presne drží historických prameňov, dopĺňa hlavne časti, ktoré nepoznáme, pretože sa nám nezachovali. Po historickej stránke sa autorke nedá nič vyčítať. Samozrejme, veľmi pozorný čitateľ nájde drobné nezrovnalosti vo vytvorenom mytologickom svete, ktoré však nestoja za to, aby som na ne upozorňoval. Samotný Homér opisoval udalosti, ktoré sa odohrali pred stovkami rokov, reáliami, ktoré poznal z vlastnej súčasnosti.

Ako som už uviedol, Spev o Achillovi sa rozbieha trochu pomalšie, neskôr však dej plynulo plynie až k svojmu vyvrcholeniu. Autorka zvládla pospájať jednotlivé zachované fragmenty príbehu do nového rozprávania. Nevýhodu však možno majú tí (čo bude asi väčšina čitateľov HistoryLab.sk), ktorí poznajú Homérovu Iliadu, pretože budú vopred vedieť, aký je koniec príbehu. I keď mne to až tak neprekážalo. Madeline Millerová výborným spôsobom prerozprávala staroveký mýtus, možno aj samotný Homér by si ho rád prečítal.

Madeline Millerová: Spev o Achillovi. Bratislava : Tatran, 2019. 272 strán, tvrdá väzba s prebalom. ISBN 9788922219934.

Obrazová príloha: Tatran, Madeline Millerová

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.