V Alpách našli „hľadači pokladov“ vzácny bronzový artefakt v tvare ruky. Vedci zistili, že pochádzal z výnimočného hrobu z doby bronzovej.

V roku 2017 získali pri Bielskom jazere (Lac de Bienne) v západnom švajčiarskom kantóne Bern hľadači pokladov pomocou detektorov kovov bronzový artefakt v tvare ľudskej ruky. Je veľkým šťastím, že tento na prvý pohľad unikátny predmet neskončil na čiernom trhu, ale už na druhý deň bol nálezcami spolu s bronzovou dýkou a fragmentom ľudského rebra odovzdaný miestnemu pamiatkovému úradu (Service archéologique de Berne). Švajčiarski archeológovia boli najskôr na pochybách, kam tento zvláštny nález, zaistený bez poznania bližších nálezových okolností, časovo zaradiť.

Doba bronzová

Prvú indíciu pre datovanie „ruky z  Prêles “, ako bol artefakt medzičasom nazvaný, poskytla bronzová dýka, ktorá sa našla s ním. Tú je možné pomocou typologicko-chronologickej metódy pomerne spoľahlivo datovať do počiatkov strednej doby bronzovej (v koncepcii chronologického vývoja doby bronzovej v alpskej oblasti). Rádiokarbónové datovanie zvyškov organického lepidla v mieste puzdra bronzovej ruky s datovaním dýky korešponduje a zaraďuje nález zhruba do 15. storočia pred Kr.

Poklad s bronzovou rukou (Zdroj: Service archéologique du canton de Berne, P. Joner)

Samotná bronzová ruka má o niečo menšie proporcie ako jej ľudská predloha. Z jej hmotnosti však možno usudzovať, že na jej výrobu bolo nutné použiť minimálne pol kilogramu medi. Zaujímavé je najmä puzdro lemované zlatým plechom s výzdobou v podobe koncentrických kruhov. Puzdro zároveň indikuje, že artefakt bol pôvodne buď súčasťou väčšieho celku (napríklad sochy), alebo bol nosený ako insígnia moci, respektíve ako protéza. Zdobený zlatý plech by tak pri troche fantázie mohol predstavovať náramok, aj keď nám chýbajú priame analógie v dobovej materiálnej kultúre. To však v konečnom dôsledku platí aj pre samotnú ruku.

Objav hrobu s „výhľadom“ na Alpy

Švajčiarski archeológovia, vedomí si výnimočnosti tohto nálezu, realizovali na jar tohto roku priamo na predpokladanom mieste nálezu archeologický výskum. V priebehu siedmich týždňov výskumný tím vedený Andreou Schaer, vedúcou pravekého a včasnohistorického oddelenia na pamiatkovom úrade v Berne, odkryl pozostatky značne poškodeného hrobu. Pochovaný v ňom bol muž v strednom veku. Súčasťou jeho hrobovej prílohy bola aj bronzová ihlica a bronzová špirálka, pričom v hrobe sa našli aj zlaté pliešky, ktoré boli evidentne súčasťou už skôr nájdenej protézy. O výnimočnosti pochovaného okrem samotných nálezov vypovedá aj staršia kamenná platforma, na ktorej bol mŕtvy pochovaný, či výber miesta pohrebu. Terasa priamo nad Bielskym jazerom totiž poskytuje nádherný výhľad na vrcholy alpských kopcov a je tak posledným miestom odpočinku par excellence.

Revízny archeologický výskum (Zdroj: Service archéologique du canton de Berne, P. Joner)

Protéza bola vyrobená len maximálne o storočie neskôr ako svetovo známy nález bronzového disku z Nebry. Ide teda o daľší príklad vysokej zručnosti metalurgov v európskej dobe bronzovej. Zároveň treba poukázať na podobné nálezové okolnosti, keď bol artefakt vysokej archeologickej hodnoty zo svojho pôvodného kontextu (v tomto prípade z hrobu) vyzdvihnutý amatérmi. Je otázne, či sa švajčiarskym archeológom podarilo, respektíve podarí identifikovať pôvodné uloženie bronzovej protézy. Našťastie, vďaka širokým možnostiam aplikovanej vedy v archeológii sa dá oprávnene predpokladať, že tento unikátny artefakt, ako aj jeho posledný majiteľ (?) ešte len začnú postupne odhaľovať svoje tajomstvá.

Internetové odkazy

Obrazová príloha: Service archéologique du canton de Berne, Philippe Joner

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Je absolventom odboru archeológia na Katedre archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent. Špecializuje sa na teoretickú archeológiu a dobu bronzovú v Európe. Absolvoval výskumné a prednáškové pobyty na viacerých popredných európskych inštitúciách. V terénnej činnosti dlhodobo spolupracuje na archeologických výskumoch opevnených sídlisk zo staršej doby bronzovej. Na pôde FiF UK v Bratislave vedie diskusný klub teoretickej archeológie SOVA.