Archeológovia aj minulý rok objavili množstvo zaujímavostí. Mnohé z nich sú výsledkom spolupráce archeológie s rôznymi prírodnými vedami. Tradične v našom rebríčku nedominujú zlaté poklady, ale výsledky vedeckej práce množstva bádateľov.

 

Pravidelný rebríček najvýznamnejších archeologických objavov je aj tento rok subjektívny. Inšpiráciu pre jeho zostavenie tradične hľadám na najserióznejších popularizačných weboch o archeológii (napríklad Archaeology). Rebríček v časopise Archaeology bol pri výbere jej hlavným zdrojom. Napriek tomu je môj rebríček odlišný…

 

10. Človek a jablko

Jablko a človek majú spoločnú históriu
Jablko a človek majú spoločnú históriu.

Na rozdiel od obilnín a strukovín boli ovocné stromy domestikované oveľa neskôr. Môže za to hlavne ich komplikovanejší spôsob rozmnožovania. Robert Spengler z Inštitútu Maxa Plancka skombinoval fosílne a archeologické nálezy s genetickými štúdiami a porovnal moderné jablká s ich starými predkami. Dospel k záveru, že prvé ľudské populácie v Európe a v Ázii, ktoré sa stretli s divokými jablkami, prevzali na seba úlohu vyhynutej megafauny a rozptýlili semená a peľ. Neúmyselne tak rozšírili svetový sortiment ovocia. Ľudí lákala rovnaká potrava ako mastodonta.

9. Pivo varili už Kelti na Britských ostrovoch

Kelti varili pivo
Kelti varili pivo.

Počas výstavby cesty v britskom Cambridgeshire sa bádateľom z Múzea archeológie Londýna (Museum of London Archaeology) podarilo nájsť spálené zvyšky z odpadu, ktorý vznikol v minulosti pri výrobe piva. Nález datovali do obdobia okolo roku 400 pred Kr. Počas spracovania archeobotanických vzoriek z výskum sa okrem zvyškov chleba a ovsenej kaše identifikovali pozostatky ingrediencií na výrobu piva. Podľa výsledkov analýz sa pivo z Cambridgeshire vyrábalo z jačmeňa, z ovsa a z vody. Pri pečení chleba používali pravekí obyvatelia lokality kvalitnejšie zrno, zatiaľ čo pri varení piva a výrobe ovsenej kaše menej kvalitné popraskané obilie. Archeológovia síce poznajú viacero starších dôkazov o výrobe piva (napríklad z prostredia starovekého Egypta), ale v Európe ide o raritný nález.

 

8. Odkrývanie starovekého masakra v Peru pokračuje

Na lokalite obetovali deti a mladé lamy (Foto: National Geographic, John Verano)
Na lokalite obetovali deti a mladé lamy.

O hrôzostrašných nálezoch obetovaných detí a zvierat z viacerých archeologických lokalít na tichomorskom pobreží neďaleko peruánskeho mesta Trujillo sme už na HistoryWeb.sk písali. Archeológovia pod vedením Gabriela Prieta tu našli obrovské obetné miesto, kde okolo rokov 1400 až 1450 po Kr. ľudia kultúry Chimú obetovali malé deti a lamy. Masaker sa dával do súvislosti s klimatickými zmenami v dôsledku fenoménu El Niño. Pravdepodobne spôsobil vyššie teploty v oblasti a obety mali zmeniť nevyhovujúce počasie. Najnovšie výskumy ďalších obetí však ukazujú na obetovanie v širšom časovom úseku. Prvé obete sa mali objaviť už okolo 1250 pred Kr. a mohli by súvisieť s expanziou kultúry Lambayeque (tiež kultúra Sican). Rovnako sa uvažuje, že mohlo ísť o krvavú žertvu na oslavu legendárneho zakladateľa civilizácie Chimu – Taycanamoa. Aktuálne sa našlo okolo 230 obetovaných detí a 400 mláďat lamy.

7. Hroby elity z Mongolska

Strieborná figúrka draka z hrobky
Strieborná figúrka draka z hrobky.

Na severe stredného Mongolska objavili archeológovia dve veľkolepé hrobky, ktoré patrili elitám ríše Siungnuov. Práve proti bojovníkom z tejto ríše bol postavený Veľký čínsky múr. Obe hrobky obsahovali množstvo luxusných predmetov. Archeológovia našli drevené skrinky, v ktorých boli strieborné prstene, háčiky z nefritového opaska, figúrky zlatých strieborných drakov, ktoré mohli kedysi slúžiť ako rukoväť nádoby. Menšia hrobka obsahovala pozostatky muža pochovaného s koňom, ktorý ťahal voz. Okrem toho sa v hrobe nachádzalo 15 konských hláv a 19 strieborných jazdeckých ozdôb. K jeho výzbroji patril aj nefritom vylepšený meč.

6. Mayský jaskynný svet

Nálezy v mayskej jaskyni. (K. Ortega/Mexico’s National Institute of Anthropology)
Nálezy v mayskej jaskyni.

Archeológom Guillermovi de Andovi (Mexico’s National Institute of Anthropology and History) a Jamesovi Bradyovi (California State University, Los Angeles) sa podarilo znovuobjaviť rozsiahly jaskynný systém v tesnej blízkosti významného mayského centra Chichén Itzá. O jaskynnom systéme vedeli bádatelia už dlhšie, ale tentoraz ho dôkladnejšie a opätovne preskúmali. Skladá sa z niekoľkých siení, v ktorých sa nachádzalo množstvo rituálnych predmetov. Okrem keramiky sa v jaskyniach našli kadidelnice zdobené vyobrazeniami boha dažďa Tlaloca. Vďaka novým nálezom z jaskýň sa podarilo založenie mesta posunúť ešte pred kolaps klasických Mayov do obdobia 7. storočia po Kr. Možno starovekí obyvatelia založili mesto Chichén Itzá nad jaskyňami náročky.

5. Budhistický mních objavil predkov človeka

Sánka Denisovana z jaskyni Baishiya
Sánka Denisovana z jaskyni Baishiya.

Už pred 40 rokmi objavil budhistický mních v krasovej jaskyni Baishiya na Tibetskej náhornej plošine ľudskú sánku. Kosť bola datovaná do obdobia pred 160 000 rokmi. Vďaka minuloročnej analýze proteínov zo zubov sa zistilo, že sánka patrila členovi skupiny Denisovanov z čeľade hominidov. Z Tibetu zatiaľ podobné nálezy nemáme. Podľa Dongju Zhanga (Lanzhou University) nález dokazuje, že tzv. Denisovania obývali väčšie územie než sme si doteraz mysleli. Skoršie štúdie denisovanského genetického materiálu odhalili mutáciu, ktorá podporuje prežitie v prostrediach s nízkym obsahom kyslíka, ktoré sa nachádzajú v extrémne vysokých nadmorských výškach, ako je napríklad tibetská náhorná plošina. Rovnaká mutácia bola zistená aj u dnešných Tibeťanov. Pre úplnosť treba uviesť, že Denisovania sú ešte stále predmetom vedeckej diskusie a časť bádateľov sa snaží vyvrátiť dôkazy ich existencie.

4. Nová významná hrobka v Egypte

Počas výskumu Českého egyptologického ústavu pod vedením Dr. Mohameda Megaheda sa v južnej Sakkáre podarilo objaviť jedinečnú hrobku hodnostára Chuyho, ktorý žil na konci 5. dynastie v období tzv. Starej ríše. Hrobka pozostávala z nadzemných a z podzemných častí. Steny miestností hrobky boli zdobené maľbami. V pohrebnej komore sa našiel zničený vápencový sarkofág. Chuy patril medzi vysokých hodnostárov faraóna Džedkarea. Jeho vysoké postavenie naznačuje poloha hrobky v blízkosti  faraónovej pyramídy faraóna a maľby zobrazujúce samotného Chuyho, ktoré sú v období Starej ríše nezvyčajné.

3. Praveké deti pili zvieracie mlieko

Deti pili zvieracie mlieko už v praveku
Deti pili zvieracie mlieko už v praveku.

V časopise Nature bol publikovaný článok o špecifických typoch keramiky – tzv. sacích nádobách. Informovali sme o nich aj na HistoryWeb.sk. Za sacie nádoby môžeme považovať keramiku rôznych tvarov, ktoré sú opatrené menšou výlevkou na satie. Vyskytujú sa takmer v celom období európskeho praveku. Vedci z tímu, ktorý viedli archeológovia Katherina Rebay-Salisbury a Roderick Salisbury, aktuálne podrobili tri misky s výlevkami z troch rôznych detských hrobov v dnešnom Bavorsku analýze, ktorej cieľom bolo extrahovať zvyšky lipidov z ich vnútorného povrchu. Táto analýza dokázala, že z misiek sa podávali tekutiny s vyšším obsahom tukov. Pravdepodobne išlo o mliečne tekutiny zvieracieho pôvodu. Význam tejto štúdie spočíva v preukázaní toho, že malé deti približne od 1 roka boli najneskôr v mladšej dobe bronzovej prikrmované mliekom pochádzajúcim zo zvierat.

 

2.  Kamenné monumenty na západe Sahary a klíma

Kamenné monumenty sa nachádzali na posledných miestach, kde sa ešte vyskytovala voda
Kamenné monumenty sa nachádzali na posledných miestach, kde sa ešte vyskytovala voda.

V obrovskom priestore západnej Sahary sa archeológom podarilo identifikovať viac ako 400 kamenných monumentov. Archeologička Joanne Clarke a ekológ Nick Brooks dávajú tieto nálezy do súvislosti s klimatickými zmenami. Sahara nebola vždy púšťou a mnohé jej časti poskytovali stravu stádam zveri a nomádskym tlupám lovcov a prvých chovateľov dobytka. Niekedy na konci 4. tisícročia pred Kr. začala oblasť vysychať. To spôsobilo migráciu obrovského množstva ľudí. Kamenné monumenty sa mohli nachádzať na posledných miestach v krajine, kde sa ešte vyskytovala voda. Monumenty sú rôznorodé, niektoré sú väčšie, iné rozsiahlejšie, líšia sa aj rozdielnym využívaním kameňov. Mnohé z nich sú súčasťou pohrebísk.

1. Pôvod Filištíncov

Filištínci
Filištínci.

Väčšina ľudí pozná starovekých bojovných Filištíncov z Biblie (príbehy o Dávidovi, o Samsonovi atď.). Toto etnikum patrilo do skupiny tzv. Morských národov, ktoré na konci 13. a v 12. storočí pred Kr. rozvrátili krajiny na Blízkom východe a v Egeide. V minuloročnej štúdii v časopise Science Advance sa objavila analýza DNA desiatich starovekých ľudí, ktorých pozostatky sa našli počas výskumu na južnom pobreží Izraela v meste Aškelon, ktoré bolo jedným z centier starovekých Filištíncov. Výskumom sa zistilo, že medzi rokmi 1600 až 1250 pred Kr. sa v Aškelone objavili cudzinci z južnej Európy. Najbližšie sa Filištínci geneticky podobajú obyvateľom vtedajšieho Grécka, vysoká zhoda v DNA bola hlavne s obyvateľmi Kréty.

 

 

 

Literatúra:

  • Clarke, J./ Brooks, N.: The Archaeology of Western Sahara. Oxford 2019.
  • Dunne, J./ Rebay-Salisbury, K./ Salisbury, R. B./ Frisch, A./ Walton-Doyle, C./ Evershed, R. P.: Milk of ruminants in ceramic baby bottles from prehistoric child graves. Nature 574, 2019, 246 – 248.
  • Feldman, M./ Master, D. M./ Bianco, R. A./ Burri, M./ Stockhammer, P. W./ Mittnik, A./ Aja, A. J./ Choongwon, J. / Krause, J.: Ancient DNA sheds light on the genetic origins of early Iron Age Philistines. Science Advances 03, 5/7, July 2019, 1 – 10.
  • Kováč, M.: Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov. Bratislava 2002.

Internetové odkazy:

V texte som v menšej miere použil pasáže z článku Top 10 discoveries of 2019 z časopisu Archaeology, pretože vhodne zhrňovali text.

Obrazová príloha: wikipedia.org

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte, v Guatemale a v Sudáne. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk (HistoryLab.sk). Je spoluautorom a editorom kníh Kolaps očami archeológie, Archaeology of Failaka and Kuwaiti coast, História pre zaneprázdnených a Epidémie v dejinách. Najnovšie mu vyšla kniha Sila zániku : Kolapsy starovekých a stredovekých spoločností.