Ani nie mesiac po senzačnom náleze zlatých predmetov na dne smaltovaného hrnčeka v Osvienčime vydalo múzeum ďalšiu zaujímavú správu. Po takmer päťdesiatich rokoch sa vyše 16-tisíc nálezov z vykopávok z roku 1967 vrátilo späť do múzea Auschwitz-Birkenau. „Toto je nečakaný, úplne jedinečný deň v novej histórii múzea,“ konštatuje riaditeľ Dr. Piotr M. A. Cywiński.

Filmovanie v tábore

Andrzej Brzozowski natočil film o Osvienčime

V lete roku 1967 sa do koncentračného tábora neďaleko Osvienčimu vydal poľský režisér Andrzej Brzozowski a fotograf Janusz Czecz. Inšpirovaný knihou z roku 1965 Szukajcie w popiołach (Hľadajte v popole) inicioval archeologický prieskum na mieste zrúcanej plynovej komory a krematória III. V spolupráci s vtedajším Inštitútom dejín materiálnej kultúry pri Poľskej akadémii vied (dnes Inštitút archeológie a etnológie) nakrútil krátkometrážny dokumentárny film, v poľštine s názvom Archeologia (Archeológia). Po prvýkrát tak zaznamenal na čiernobiely film prácu archeológov v priestoroch koncentračného tábora, no hlavne zachytil vyzdvihnutie, pomenovanie a klasifikovanie značného množstva nálezov. Len 15-minútový dokument v tom čase rozprúdil debatu, čo s predmetmi patriacimi obetiam vyhladzovacieho tábora, ako aj diskusie o budúcnosti tamojšieho múzea. Mali by sa nádjené predmety vystavovať? Mali by byť súčasťou výučby o holokauste na školách? Alebo by mali byť uložené a zakonzervované v tmavých depozitároch?

Nič z toho sa však nezrealizovalo. Nasledoval turbulentný rok 1968. „Medzitým, niekoľko mesiacov neskôr, prišli politické otrasy roku 1968, a komunistická garnitúra začala raziť jasný anti-semitský kurz politiky, hovorí riaditeľ múzea Dr. Piotr M. A. Cywiński. „Možno práve preto sa nikto neponáhľal s uzavretím tohto projektu. V nasledujúcom období bolo náročné riešiť témy týkajúce sa holokaustu,“ dodáva. Po nálezoch zachytených v dokumente sa akoby zľahla zem.

Pátranie po poklade

Obrovské množstvo predmetov, ktoré patrili zavraždeným ľudom

Napriek obrovskému počtu nálezov nebolo nájdenie tohto archeologického pokladu vôbec jednoduché. Nebolo jasné, kde sú predmety uložené. „V registri muzeálnych zbierok bolo niečo cez 400 predmetov z vtedajších vykopávok. Boli sme presvedčení, že ich muselo byť omnoho viac,“ tvrdí pracovníčka múzea Elżbieta Cajzerová. Tento zoznam sa nedal priamo overiť. Ľudia, ktorí vtedy pracovali v múzeu, tu už neboli. Autor dokumentu Andrzej Brzozowski zomrel v júli roku 2005. Inštitúcia, ktorá film produkovala (Wytwórnia filmów oświatowych – pozn. autora), sa za komunizmu viackrát zmenila a archívy mlčali. „Preskúmali sme každé vodidlo. Neboli sme si istí, či výsledky výskumu neboli zničené alebo zbierka rozobratá,“ hovorí Dr. Piotr M. A. Cywiński. Pátranie však nakoniec prinieslo svoje ovocie. Pracovníkom múzea, ktorí sa zahrali na detektívov, sa podarilo skontaktovať s posledným žijúcim človekom, ktorý sa zúčastnil výskumného projektu takmer pred 50 rokmi. Vysvitlo, že všetky predmety vyzdvihnuté v roku 1967 sú uložené v 48 zapadnutých kartónových krabiciach v jednej z budov Poľskej akadémie vied. Bolo ich viac ako 16-tisíc a po celý čas zostali nepovšimnuté. Mnohé predmety boli samostatne zabalené, s úplnou dokumentáciou o mieste nálezu a s presnými dobovými poznámkami. Tieto záznamy poslúžia k verifikácii ich autenticity.

Našlo sa viac ako 16-tisíc predmetov

„Nájdenie tak ohromnej zbierky, v celku a takmer po pol storočí, považujem za tak nepravdepodobné, ako nepravdepodobné je nájdenie pokladu stratenej galeóny,“ neskrýva nadšenie riaditeľ múzea Dr. Cywiński. Môžme len hádať, prečo boli predmety uložené v krabiciach hneď po ich vyzdvihnutí. Pravdepodobne mali byť predmetom ďalšieho štúdia a analýz. Možno niekto chystal rozsiahlu odbornú štúdiu na túto tému. 3. júna 2016 boli všetky predmety prevezené do múzea Auschwitz-Birkenau. V nasledujúcich mesiacoch budú roztriedené a zdokumentované. Nadácia Auschwitz-Birkenau už uvoľnila financie na možné konzervačné práce tejto rozsiahlej muzeálnej zbierky.

Svedectvo z temných čias

Hrnček z vrátenej zbierky

Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných viac ako dva a pol milióna ľudí. Boli to politickí väzni, homosexuáli, Rómovia, Slovania, no prevažne Židia. Takmer 1,2 milióna ľudských bytostí tam našlo svoju smrť. Takmer milión ľudí z tohto počtu bolo poslaných do plynových komôr alebo boli zastrelení hneď po príchode do tábora. Objekty nájdené počas vykopávok predstavujú pozoruhodné pamiatky z dejín tábora a vyhladzovania Židov nacistami. Zároveň sú osobným, dojemným svedectvom o obetiach týchto zverstiev. Vo väčšine prípadov to boli posledné predmety, ktoré so sebou niesli Židia vedení do plynových komôr, často priamo z vlakových súprav. Patria medzi ne šperky, hodinky, príbory, fajky, gombíky, vreckové nožíky, okuliare, kľúče od domov a bytov, ktoré museli opustiť, teplomery, prázdne fľaše od liekov a množstvo ďalších. Budú navždy pripomienkou hrôz, ktoré sa udiali pred 71 rokmi, a na ktoré sa v dnešných časoch veľmi ľahko zabúda.

Internetové odkazy:

Obrazová príloha: Auschwitz.org, FilmPolski.pl

Páči sa ti náš článok? Podpor nás a vydávanie ďalších článkov na Patreone

Vyštudoval odbor história na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa zameral na Blízky východ a dejiny islamu. Ďalej študoval na European Institute for Jewish Studies in Sweden (Európsky inštitút pre židovské štúdiá vo Švédsku) aj na International School for Holocaust Studies (Medzinárodná škola pre výskum holokaustu) pri Jad Vašem v Jeruzaleme. V roku 2019 obhájil titul M.A. na Hochschule für Jüdische Studien (Vysoká škola pre židovské štúdiá) v nemeckom Heidelbergu. V súčasnosti pôsobí ako interný doktorand v Historickom ústave SAV.